Slovensko má „polohrubú mzdu“, ktorá prináša viacero problémov

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) je presvedčený, že na Slovensku sa nedá hovoriť o hrubej mzde, ale v skutočnosti len o „polohrubej“ mzde. Veľká časť odvodov je vo forme skrytého daňového bremena. Preto by sa mala zaviesť skutočná hrubá mzda, ktorá bude v sebe zahŕňať všetky dane a odvody platené z produktívnej práce zamestnancov.

Súčasné nastavenie prináša niekoľko problémov.

„Na podnikovej úrovni je to umelý konflikt medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tí prví majú pocit, že čistá mzda nepredstavuje dostatočnú odmenu za ich prácu a tí druhí majú pocit, že platia vysoké mzdové náklady,“ priblížil v štúdii analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Relatívne nižšia mzda 

Problémy podľa jeho slov vznikajú aj na spoločenskej úrovni. „Politici môžu cez skryté odvody platené zamestnávateľmi udržiavať na Slovensku relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Hrubá mzda zároveň prispieva k ilúzii relatívne nižšej minimálnej mzdy oproti ostatným krajinám a následne sa tak vytvára tlak na jej výrazné zvyšovanie,“ podotkol Chovanculiak.

INESS upozornil aj na viaceré medzinárodné organizácie, ktoré odporúčajú Slovensku znížiť toto zaťaženie, ktoré je v medzinárodnom porovnaní nadpriemerné. „Za rok 2019 bol na Slovensku podiel daní a odvodov na mzdových nákladoch vo výške 41,88 %, pričom priemer krajín OECD je na úrovni 35,97 %,“ vyčíslil INESS. Slovensko má napríklad v rámci krajín Európskej únie tretí najvyšší podiel odvodov platených zamestnávateľmi.

Inštitút navrhuje nahradiť existujúcu „polohrubú“ mzdu skutočnou hrubou mzdou. „Prechod by znamenal, že sa zmení ‘základ’ pre sadzby sociálnych a zdravotných odvodov. To znamená, že by sa museli zmeniť aj samotné sadzby týchto odvodov,“ vysvetľuje Chovanculiak.

Sadzby sociálnych odvodov platených zamestnancom a zamestnávateľom boli pôvodne vo výške 34,6 %. V zmenenom systéme skutočnej hrubej mzdy by bola sadzba za sociálne odvody vo výške 25,59 %. Sadzby zdravotných odvodov platených zamestnancom a zamestnávateľom boli pôvodne vo výške 14 %. V zmenenom systéme skutočnej hrubej mzdy by bola sadzba za sociálne odvody vo výške 10,36 %.

Odvodové zaťaženie je vysoké 

INESS tvrdí, že tento prepočet odvodov je fiškálne neutrálny. „Tvrdíme však, že odvodové zaťaženie práce na Slovensku je vysoké. Spolu s reformou vykazovania skutočnej hrubej mzdy by tak mala prísť aj reforma financovania verejných služieb,“ uvádza INESS.

Znižovanie odvodových sadzieb je podľa inštitútu možné dosiahnuť čiastočnou dotáciou výdavkov zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne zo všeobecných daňových príjmov alebo znižovaním výdavkov týchto poistných schém, prípadne kombináciou týchto krokov.

„Zavedenie skutočnej hrubej mzdy by umožnilo opätovne zaviesť strop na platenie zdravotných odvodov, ktorý bol pôvodne ako konsolidačné opatrenie zrušený. K jeho opätovnému zavedeniu už nedošlo, keďže minulá vláda sa riadila pravidlom minúť aspoň o dve percentá hrubého domáceho produktu viac, ako vyberie,“ dodal Chovanculiak.

(TASR)