Slovensko môže byť o pár rokov bez vlastných vinohradov
Slovensko môže byť o pár rokov krajinou bez vlastných vinohradov. Domácich vinárov totiž postupne ničí administratívna záťaž, konkurencia štedro dotovaných vín dovážaných najmä zo susedných krajín, ako aj zrejmé klamstvo na spotrebiteľoch.
Na trhu je totiž množstvo dovážaného vína predávaného ako slovenské, a to aj s označením štátneho kontrolného čísla (ŠKČ). Tvrdia to domáci výrobcovia združujúci sa v novovznikajúcom Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS).
Pod slovenskou etiketou dovezené hrozno
„Kým v roku 1989 bolo na Slovensku podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyše 30-tisíc hektárov (ha) vinohradov, v súčasnosti je to len 18-tisíc ha, pričom skutočne rodiacich vinohradov s muštovými odrodami viniča z toho tvorí len 9-tisíc ha. Z tejto výmery je možné vyrobiť približne 30 miliónov litrov vína. Paradoxom však je, že popri tomto poklese plôch vinohradov deklarovaná spotreba slovenského vína predstavuje 70 miliónov litrov,“ uviedol Milan Skovajsa, jeden zo zakladajúcich členov cechu.
Tisíce ľudí podľa neho netušia, že niektorí predajcovia ich roky hrubo klamú a pod „slovenským“ vínom s nálepkou ŠKČ alebo etiketou sľubujúcou domáci pôvod sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska či Moldavska.
[ad][/ad]Vihohrady sú v zlej kondícii
Dôsledky tohto kritického stavu podľa jeho slov vidno už dnes. Prepúšťanie zamestnancov vinárstiev, daňové straty štátu a postupné chátranie a zatváranie vinohradov, ktoré by sa aj po obnovení dokázali zregenerovať v priemere o osem až o desať rokov. Situáciu zhoršuje aj nejasný spôsob prideľovania dotácií, pričom nie sú neobvyklé ani prípady, kedy dotácie čerpajú aj vinohrady, ktoré reálne nerodia.
„Vinohradníci nedokážu zarobiť ani na nevyhnutnú ochranu, výživu či podsadbu, ceny konkurenčných vín nepokrývajú ani ich náklady. Preto je väčšina slovenských vinohradov v zlej kondícii,“ upozornil expert v oblasti vinárstva Štefan Ailer.
Rázne kontroly a pokuty
Ailer priblížil, že v Českej republike vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnou pokutou jednému z najväčších predajcov vín, po ktorej sa podobné praktiky z trhu takmer vytratili. Česko taktiež prijalo nový zákon, podľa ktorého vína z dovozu musí obchodník držať vo vlastných colných skladoch počas 28 dní.
Podobné riešenia sú podľa neho nutné aj pre záchranu slovenského vinárstva, ktorá je hlavnou misiou Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Novovznikajúci cech k dnešnému dňu zastupuje zhruba 40 spoločností z odvetvia, pre ktoré je osud branže nielen existenčnou záležitosťou, ale tiež vecou cti mnohých generácií spätých so slovenskými vinicami.
Dodal, že cieľmi cechu sú nastavenie kvalitnejšieho legislatívneho rámca v oblasti vinohradníctva a vinárstva, zavedenie prísnejších kontrol a novej, účinnej certifikácie s cieľom do budúcnosti eliminovať klamanie spotrebiteľov predajom vína zo zahraničia ako slovenského vína.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Oddnes je časť parkovacích miest na Berlínskej ulici v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce spoplatnená. Ako informovala mestská časť na sociálnej sieti, k danému riešeniu dospeli po dlhoročných sporoch na základe dohody medzi mestskou časťou, mestom Košice a súkromným vlastníkom pozemkov, spoločnosťou MPV Družstvo.
Neslávne známy podjazd pri katastrálnom úrade v Barci je po 20 rokoch opravený. Podjazd bol opätovne spustený 7. novembra 2025. Roky bol bremenom MČ Barca, aj keď spadá do oblasti MČ Juh a dlho sa riešilo aj určenie jeho vlastníka. Registráciou občianskeho združenia Zachráňme podjazd sa zabezpečilo odstránenie havarijného stavu. Električková trať, ktorá na ňom prechádza, stále čaká na opravu.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od dvoch nehôd mestskej hromadnej dopravy po protest proti progresivizmu. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.