Slovensko môže byť o pár rokov bez vlastných vinohradov
Slovensko môže byť o pár rokov krajinou bez vlastných vinohradov. Domácich vinárov totiž postupne ničí administratívna záťaž, konkurencia štedro dotovaných vín dovážaných najmä zo susedných krajín, ako aj zrejmé klamstvo na spotrebiteľoch.
Na trhu je totiž množstvo dovážaného vína predávaného ako slovenské, a to aj s označením štátneho kontrolného čísla (ŠKČ). Tvrdia to domáci výrobcovia združujúci sa v novovznikajúcom Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska (CVVS).
Pod slovenskou etiketou dovezené hrozno
„Kým v roku 1989 bolo na Slovensku podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyše 30-tisíc hektárov (ha) vinohradov, v súčasnosti je to len 18-tisíc ha, pričom skutočne rodiacich vinohradov s muštovými odrodami viniča z toho tvorí len 9-tisíc ha. Z tejto výmery je možné vyrobiť približne 30 miliónov litrov vína. Paradoxom však je, že popri tomto poklese plôch vinohradov deklarovaná spotreba slovenského vína predstavuje 70 miliónov litrov,“ uviedol Milan Skovajsa, jeden zo zakladajúcich členov cechu.
Tisíce ľudí podľa neho netušia, že niektorí predajcovia ich roky hrubo klamú a pod „slovenským“ vínom s nálepkou ŠKČ alebo etiketou sľubujúcou domáci pôvod sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska či Moldavska.
[ad][/ad]Vihohrady sú v zlej kondícii
Dôsledky tohto kritického stavu podľa jeho slov vidno už dnes. Prepúšťanie zamestnancov vinárstiev, daňové straty štátu a postupné chátranie a zatváranie vinohradov, ktoré by sa aj po obnovení dokázali zregenerovať v priemere o osem až o desať rokov. Situáciu zhoršuje aj nejasný spôsob prideľovania dotácií, pričom nie sú neobvyklé ani prípady, kedy dotácie čerpajú aj vinohrady, ktoré reálne nerodia.
„Vinohradníci nedokážu zarobiť ani na nevyhnutnú ochranu, výživu či podsadbu, ceny konkurenčných vín nepokrývajú ani ich náklady. Preto je väčšina slovenských vinohradov v zlej kondícii,“ upozornil expert v oblasti vinárstva Štefan Ailer.
Rázne kontroly a pokuty
Ailer priblížil, že v Českej republike vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnou pokutou jednému z najväčších predajcov vín, po ktorej sa podobné praktiky z trhu takmer vytratili. Česko taktiež prijalo nový zákon, podľa ktorého vína z dovozu musí obchodník držať vo vlastných colných skladoch počas 28 dní.
Podobné riešenia sú podľa neho nutné aj pre záchranu slovenského vinárstva, ktorá je hlavnou misiou Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Novovznikajúci cech k dnešnému dňu zastupuje zhruba 40 spoločností z odvetvia, pre ktoré je osud branže nielen existenčnou záležitosťou, ale tiež vecou cti mnohých generácií spätých so slovenskými vinicami.
Dodal, že cieľmi cechu sú nastavenie kvalitnejšieho legislatívneho rámca v oblasti vinohradníctva a vinárstva, zavedenie prísnejších kontrol a novej, účinnej certifikácie s cieľom do budúcnosti eliminovať klamanie spotrebiteľov predajom vína zo zahraničia ako slovenského vína.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Absolútnou víťazkou ankety Športová osobnosť Košíc za rok 2025 sa stala Zuzana Paňková.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.