Slovensko prechádza na zimný čas, ručičky sa vrátia o hodinu dozadu

Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetriť energiu a efektívnejšie využívať prirodzené denné svetlo. Podľa odborníkov však pravidelná zmena času prináša aj negatíva. U mnohých ľudí spôsobuje narušenie biorytmu, čo môže viesť k únave, strate energie, náladovosti či ťažkostiam so sústredením. Niektorí pociťujú aj zmeny chuti do jedla či drobný úbytok hmotnosti, ktorý súvisí s posunutím stravovacích návykov.

Na území Slovenska bol letný čas po prvý raz zavedený v rokoch 1916 až 1918 a neskôr medzi rokmi 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke sa vrátil v roku 1979. Spočiatku trval šesť mesiacov, no od roku 1999, keď sa Slovensko prispôsobilo harmonizácii v rámci Európskej únie, sa predĺžil na sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.

Zmenu času uplatňujú takmer všetky európske krajiny s výnimkou Ruska, Bieloruska, Islandu, časti Grónska a niektorých ostrovov. Práve rozdiely v uplatňovaní zmeny môžu spôsobovať komplikácie v medzinárodnej doprave, komunikácii či plánovaní pracovných činností medzi krajinami.

Striedanie letného a zimného času v Európskej únii upravuje smernica o úprave letného času z roku 2001, ktorá určuje spoločné termíny začiatku a konca letného obdobia. Cieľom bolo zjednotenie systému v rámci vnútorného trhu EÚ. Samotnú právomoc rozhodnúť o zmene režimu však majú výlučne členské štáty.