Slovensko sa hlási k Európskej zelenej dohode a podporuje ambiciózne klimatické ciele EÚ
Slovensko sa hlási k Európskej zelenej dohode (European Green Deal), podporuje ambiciózne klimatické ciele EÚ a klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Zdôraznil to štátny tajomník ministerstva životného prostredia (MŽP) Michal Kiča v Luxemburgu počas zasadnutia Rady ministrov Európskej únie (EÚ) pre životné prostredie k zelenej transformácii. Ministri členských štátov EÚ diskutovali o reforme klimaticko-energetických právnych predpisoch (Fit for 55), znižovaní emisií skleníkových plynov a tiež o zvyšovaní odolnosti lesov a ochrane biodiverzity. V tlačovej správe o tom informoval tlačový odbor MŽP.
Kiča doplnil, že prostriedkom, ktorý pomôže európskym krajinám dosiahnuť klimatické ciele, je reformný legislatívny balík opatrení Fit For 55. Podľa jeho slov je Slovensko pripravené pokračovať v budovaní odolnejšej a udržateľnejšej Európy. „Dôležité z pohľadu Slovenska je prijímať opatrenia, ktoré nebudú prehlbovať energetickú chudobu. Zameriavame sa na ochranu národných parkov a ekosystémových služieb, ktoré zabránia ďalšej strate biodiverzity, zároveň aj na sektor energetiky, zvyšovanie energetickej efektívnosti, predchádzanie vzniku odpadov a podporu obehového hospodárstva,“ podčiarkol Kiča.
Ministri zdôraznili, že aktuálna situácia ohľadom zvyšujúcich sa cien energií je skutočný problém, ktorý je potrebné okamžite riešiť. Na druhej strane upozornili, že súčasný nárast cien energií nemá priamy súvis s ambicióznou zelenou a klimatickou politikou EÚ, ale je tu viac iných faktorov, ktoré to spôsobili a očakávajú od Komisie riešenia, ktoré môžu zaviesť a ktoré by boli v súlade s platnou európskou legislatívou. „Prioritne sa bude potrebné zamerať na nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú naviac zasiahnuté rizikom energetickej chudoby,“ skonštatoval štátny tajomník.
MŽP pracuje na prvom zákone o zmene klímy, ktorý má pomôcť Slovensku znížiť emisie, spôsobujúce globálne otepľovanie. Legislatíva vyznačí aj cesty, ako to dosiahnuť do roku 2050. Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktorá už nastala, a bez ohľadu na prijaté opatrenia bude pokračovať ešte niekoľko desaťročí.
Témou diskusie ministrov životného prostredia bola aj nedávno zverejnená Stratégia EÚ pre lesy zo strany Európskej komisie. Európska komisia, rovnako ako viaceré členské štáty vrátane Slovenska privítali stratégiu a lesy vnímajú ako komplexný ekosystém, ktorý nám dáva omnoho širšie, hodnotnejšie a trvalejšie služby, ako len materiál – drevo.
Podľa slov Michala Kiču, ak sme kritickí voči intenzívnej, nelegálnej ťažbe alebo degradovaniu lesných ekosystémov inde vo svete, musíme byť predovšetkým kritickí voči tomu, ako s lesmi hospodárime v rámci EÚ. Náležitá ochrana pralesov, starých lesov a lesných ekosystémov doplnená prírode blízkym hospodárením v lesoch, musia byť podľa neho v centre novej Stratégie EÚ pre lesy. „Iba tak môže Stratégia pre lesy svojím holistickým prístupom významne prispieť k dosiahnutiu viacerých cieľov EÚ v oblasti klímy, biodiverzity i obehového biohospodárstva a tiež k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody a klimatickej neutrality,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kiča.
Zdroj: (SITA, mb;DSe)
Odporúčané články
Jedným z hlavných prekvapení prezidentských volieb je vysoká volebná účasť, myslí si politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Ako ďalej uviedol, práve tá v podstate určovala celkové volebné výsledky. Aká bola v Košickom kraji?
S blížiacimi sa sviatkami vyhľadávajú kresťania možnosť sviatosti zmierenia o čosi intenzívnejšie. Nechali ste si svätú spoveď na poslednú chvíľu a neviete, kam sa ísť vyspovedať? Na týchto miestach môžete pristúpiť k sviatosti na poslednú chvíľu.
Primátori a starostovia z regiónov stredného a východného Slovenska predstavili iniciatívu s názvom Revúcka výzva, ktorá stanovuje štyri hlavné zásady zamerané na vedenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) a na Národnú radu SR. Tieto zásady zdôrazňujú zachovanie vodných zdrojov pod verejnou správou bez privatizácie, zabezpečujú, že ceny vody sa nezvýšia v dôsledku dlhopisového programu a garantujú udržanie kvality služieb poskytovaných občanom.