Slovensko si v indexe vnímania korupcie za uplynulý rok polepšilo

Slovensko skončilo v rámci rebríčka vnímania korupcie (CPI) zostavovanom každoročne organizáciou Transparency International za minulý rok zo 180 hodnotených krajín na 56. mieste. Ako ďalej v tlačovej správe informuje pobočka organizácie Transparency International Slovensko (TIS), pozícia SR je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým.
Slovensko podľa TIS zaznamenalo aj pozitívny posun v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie, než bolo jeho doterajšie maximum. Vyššie skóre pritom znamená menší objem korupcie.
„Súčasné zlepšenie už možno pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho (Smer-SD, dnes Hlas-SD, pozn. SITA),” konštatuje TIS. Zároveň pripomína, že rebríček vnímania korupcie sa vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za predošlý rok až dva reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov. „Za zlepšením Slovenska možno vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef B. a Miroslav V. či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter K.,” uvádza TIS. Tiež pripomína, že zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan K.
Na druhej strane organizácia poukazuje na to, že aj napriek zlepšeniu Slovensko stále výrazne zaostáva za priemerom krajín Európskej únie (priemerné skóre 64). „Spomedzi dvadsaťsedmičky skončili za nami iba Grécko (58. miesto), ktoré sa nám po roku opäť podarilo predstihnúť a štvorica Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.),” uvádza TIS. V nedohľadne je podľa organizácie zatiaľ aj ambícia koalície z programového vyhlásenia vlády posunúť Slovensko v rebríčku o 20 miest oproti pozícii spred volieb. „Aby sme sa dostali niekde na súčasnú úroveň Lotyšska (36. miesto), Slovinska (41.) či Poľska (42.), potrebovali by sme získať ešte o štyri až sedem bodov viac. O sedem pozícií a dva body stále zaostávame aj za Českom (49.),” dodala organizácia.
Zdroj: (SITA, sa;DSe)
Odporúčané články

Vo štvrtok ráno krátko pred 5:30 došlo na Slaneckej ulici v Košiciach k dopravnej nehode dvoch osobných vozidiel. Na miesto udalosti boli vyslaní štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru z Košického kraja.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Informuje o tom mesto Košice. Ako uviedlo, premiérové podujatie v rámci Košického kultúrneho a športového leta so zameraním na psie športy a výcvik sa začne v piatok 18. júla o 16:00, na ihrisku Playko v Mestskom parku.