Slovensko vydáva najmenej povolení na prechodný pobyt cudzincov spomedzi krajín V4
Slovensko vydáva najmenej povolení na prechodný pobyt cudzincov na milión obyvateľov spomedzi krajín V4. Pri príležitosti medzinárodného dňa migrantov, ktorým je 18. december, to uviedol v tlačovej správe Peter Majer, hovorca Národnej banky Slovenska.
V tento deň si zároveň pripomíname medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodín. Slovensko čelí rapídnemu starnutiu, a preto okrem zvýšenia pôrodnosti je kladná čistá migrácia jediným kľúčovým nástrojom, ako tento trend zmierniť.
Pri dobre nastavených inštitúciách a procese integrácie je podľa Majera migrácia zdrojom pracovnej sily, ktorá obsadí nízko kvalifikované pracovné miesta, o ktoré nie je medzi domácim obyvateľstvom záujem. Alebo, naopak, môže predstavovať zdroj vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí prinesú na Slovensko nové postupy, know-how a technológie. Najčastejšou príčinou príchodu cudzincov na Slovensko je zamestnanie. Na Slovensku vzrástol od roku 2017 najmä počet povolení na pobyt z dôvodu zamestnania. Tie v roku 2021 predstavovali viac ako 75 percent všetkých udelených povolení. Výrazne pomalšie rastú povolenia z dôvodu zlúčenia rodiny alebo štúdia, povolenia z ostatných dôvodov dokonca klesajú. Covidový rok 2020 bol spojený s výrazne nižšou migráciou, napriek tomu bol nárast udelených povolení z dôvodu zamestnania takmer štvornásobný oproti roku 2015.
„Spomedzi krajín V4 najviac povolení na prechodný pobyt v prepočte na jeden milión obyvateľov udeľuje Poľsko, naopak, najmenej udeľuje Slovensko,“ konštatuje Majer, podľa ktorého Slovensko počas roku 2022 zažíva z pohľadu migrácie bezprecedentný rok spojený s príchodom ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Od začiatku invázie totiž požiadalo o dočasné útočisko na Slovensku takmer 104-tisíc odídencov z Ukrajiny. Do konca marca 2022 prišlo na Slovensko viac ako 59-tisíc odídencov z Ukrajiny, čo predstavovalo 57 percent všetkých, ktorí doteraz na Slovensko prišli. Medzi nimi prevládajú najmä ženy v produktívnom veku 18 – 60 rokov, ktorých je takmer polovica (44 percent), čo je približne štyrikrát viac ako mužov v produktívnom veku. Prichádzali najmä s deťmi vo veku do 18 rokov, ktorých podiel je 36 percent. Seniorov nad 61 rokov je osem percent.
Viac ako 44 percent všetkých odídencov v produktívnom veku už pracuje. K 10. decembru tohto roka bolo zamestnaných takmer 26-tisíc odídencov z Ukrajiny. Zamestnávajú sa prevažne na dlhodobo neobsadené pracovné pozície. Viac ako polovica z nich bola sústredená iba v dvoch oblastiach, buď v administratívnych činnostiach, alebo v priemyselnej výrobe. V kategóriách pomocných síl, nekvalifikovaných pracovníkov alebo operátorov a montérov strojov ich je zamestnaných viac ako dve tretiny. V polovici septembra nastúpilo do škôl približne 10,5-tisíca detí do 18 rokov. Z celkového počtu 33,5-tisíca detí, ktoré dovtedy na Slovensku požiadali o dočasné útočisko, to predstavuje takmer 30 percent. To však neznamená, že 70 percent detí sa vôbec nevzdeláva. Nezriedka pokračujú štúdiom na pôvodnej škole na Ukrajine formou online výučby.
Zdroj: SITA, DSe, ju
Odporúčané články
V nedeľu 6. októbra 2024 sa uskutoční jubilejný 100. ročník Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach. V rámci príprav a priebehu podujatia budú viaceré ulice v meste uzavreté a dôjde k obmedzeniam cestnej premávky i verejnej dopravy (MHD). Niektoré z obmedzení začínajú platiť už dnes.
Budúcnosťou vedy a výskumu sú výkonné superpočítače. Vláda SR dnes schválila projekt, vďaka ktorému sa budú môcť vysokovýkonnou výpočtovou infraštruktúrou okrem Bratislavy pýšiť aj Košice.
Medzinárodný maratón mieru (MMM) v Košiciach počas svojho jubilejného ročníka nebude mať na trati žiadnu vodu v plastových fľašiach. Ako uviedli organizátori, takéto veľké podujatia vytvárajú určitú záťaž pre životné prostredie.