Slovensko zaostáva v podiele vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve
Slovensko má v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) vyšší podiel obyvateľov s vyšším stredným vzdelaním. Zaostáva však v podiele vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve, a to aj v porovnaní s krajinami V3 (Česko, Poľsko, Maďarsko).
Zároveň zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia či marginalizovaných rómskych komunít. Informoval o tom hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti, ktorý bol vyhlásený 8. septembra 1966 na základe rozhodnutia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Majer poukázal aj na výsledky slovenských žiakov, ktoré zaostávajú za krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ako problém vníma aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Slovenskí žiaci mali v medzinárodnom porovnaní PISA v porovnaní s priemerom krajín OECD v čitateľskej, prírodovednej a matematickej gramotnosti. Dodal, že slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy.
Podľa NBS slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce. „V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 percent absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore,“ konštatoval Majer. Za ďalší problém považuje aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach. Slovensko má totiž mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Slovensko je zároveň charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnil menej ako 3 percentá dospelých.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články
Košičania aj návštevníci mesta si môžu opäť naplno užívať atmosféru Mestského parku. Od 2. júla vstúpili všetky fontány v parku do letného režimu. Plávajúca fontána, Malá fontána a Potôčik sú opäť v každodennej prevádzke, rovnako ako aj obľúbená Spievajúca fontána, ktorá ponúka bohatý hudobný a svetelný program.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach na svojom zasadnutí 26. júna 2025 rozhodlo o viacerých významných témach ovplyvňujúcich život v meste. Poslanci schválili nový územný plán mesta, zvýšenie cestovného v MHD i vyhlásenie na obranu 17. novembra ako dňa pracovného pokoja. V rovnaký deň podporili aj návrat busty Cecilie Gonzagy do Levoče.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
