Slovensko zaostáva v podiele vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve
Slovensko má v porovnaní s inými krajinami Európskej únie (EÚ) vyšší podiel obyvateľov s vyšším stredným vzdelaním. Zaostáva však v podiele vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve, a to aj v porovnaní s krajinami V3 (Česko, Poľsko, Maďarsko).
Zároveň zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia či marginalizovaných rómskych komunít. Informoval o tom hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti, ktorý bol vyhlásený 8. septembra 1966 na základe rozhodnutia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).
Majer poukázal aj na výsledky slovenských žiakov, ktoré zaostávajú za krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ako problém vníma aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Slovenskí žiaci mali v medzinárodnom porovnaní PISA v porovnaní s priemerom krajín OECD v čitateľskej, prírodovednej a matematickej gramotnosti. Dodal, že slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy.
Podľa NBS slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce. „V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou. Takmer 38 percent absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore,“ konštatoval Majer. Za ďalší problém považuje aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach. Slovensko má totiž mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním. Slovensko je zároveň charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ. V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnil menej ako 3 percentá dospelých.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články
Vláda SR na svojom stredajšom zasadnutí s pripomienkami schválila návrh Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý na rokovanie predložil minister dopravy. Súčasťou uznesenia je séria úloh súvisiacich s prípravou a realizáciou projektov európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS a s povoľovaním modernizačných stavieb financovaných z Programu Slovensko a európskeho nástroja CEF.
Koncom novembra zverejnil magistrát na svojej sociálnej sieti informáciu o celoslovenskom ocenení, ktoré dostalo dobrovoľnícke podujatie „Príbehy evanjelického cintorína – ožívajúca záhrada pamäte“ za úpravu zanedbaného parku nad sladovňou. Boli sme sa preto pozrieť na historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici za Starou sladovňou aj my.
Farnosť sv. Alžbety už čoskoro predstaví v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok, Oltár Poslednej večere. Ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého Oltára Poslednej večere. Ako farnosť objasnila, spraví tak pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri príležitosti životného jubilea košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
