Slovensko zažilo rok traumy, tisíce pozostalých si ju ponesú po celý život

Slovensko zažilo rok traumy a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý život. V Národnej rade SR (NR SR) to dnes povedala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vystúpila pred poslancami so Správou o stave republiky. Prezidentka zdôraznila, že pri prednesení poslednej správy bolo Slovensko jednou z najúspešnejších krajín sveta, pokiaľ ide o zvládnutie zápasu s pandémiou. Končiaca vláda Petra Pellegriniho (Hlas-SD) i nastupujúca vláda Igora Matoviča (OĽaNO) podľa nej vtedy urobila správne rozhodnutia v správnom čase, čo prispelo k tomu, že Slovensko malo aj v porovnaní so susedmi najmenej obetí na ochorenie COVID-19.
„Na hrozbu sme v prvej vlne reagovali rýchlo i rozhodne a prijaté opatrenia naši občania rešpektovali a dodržiavali. Na konci augusta 2020 už bola skutočnosť iná. Obavy vedeckej komunity sa začali premieňať na realitu vysokého počtu infikovaných, veľkého počtu hospitalizovaných aj tých, čo ochoreniu podľahli. Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,” zhodnotila slovenská hlava štátu.
Čaputová v tejto súvislosti opätovne zdôraznila, že očkovanie je najefektívnejšou cestou vysporiadania sa s pandémiou. „Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého, ani hlúpeho človeka. Viem porozumieť obavám ľudí, pretože strach je hlboko ľudská emócia,” doplnila.
Prezidentka kritizovala, že v boji s pandémiou sa ľudia nedokážu zhodnúť nielen na základných riešeniach, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách. V tejto súvislosti spomenula referendum. „Pokiaľ existujú pochybnosti a diskusia v odbornej verejnosti tieto pochybnosti jasne ukázala, je na mieste, že prezident požiada ústavný súd, aby predmetnú otázku ešte pred vyhlásením referenda posúdil. Presne pre túto situáciu ste vy, členovia zákonodarného zboru, túto kompetenciu prezidentovi a ústavnému súdu pridelili,” pripomenula. Protiargumenty, ktoré aj z tejto sály zaznievali, že rovnaké referendum už bolo dvakrát vyhlásené, preto podľa jej slov nesedia.
Hlava štátu vyzvala aj na riešenie chudoby a regionálnych rozdielov. Za zásadné označila tiež investície do infraštruktúry a do programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Slovenský vidiek by totiž podľa jej slov mal byť pilierom lokálnej ekonomiky a zamestnanosti, udržateľnej tvorby krajiny aj miestom pre kvalitný a harmonický život.
V oblasti životného prostredia ocenila Čaputová podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom. Rovnako vyzdvihla podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré na Slovensku začne fungovať od budúceho roku. Prezidentka ocenila aj otvorenie témy reformy národných parkov a ochrany biodiverzity, poukázala však na to, že je potrebné zásadným spôsobom pridať v rýchlom odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. „Obdobne dlhodobý problém nedostatočnej kvality ovzdušia, na základe ktorého na Slovensku predčasne umiera niekoľko tisíc našich občanov, vyústil do žaloby Európskej komisie s potenciálne vysokými finančnými pokutami pre našu krajinu. Bezuhlíková budúcnosť a udržanie vody v krajine je bezprecedentnou výzvou našej generácie a týka sa zásadných zmien fungovania celej našej spoločnosti a ekonomiky,” dodala.
Odporúčané články

V sobotu 17. mája plynie 35 rokov, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb. Pripomenú to rôzne kvír podujatia aj kampaň Dúhová stužka. „Svetová zdravotnícka organizácia nepovažuje homosexualitu za ochorenie už od roku 1990. Túto informáciu musíme na Slovensku pripomínať tak často, ako sa len dá, pretože naratív vládnych strán, ale aj spoločnosti, ju opomína alebo ignoruje,“ povedal Róbert Furiel, riaditeľ OZ Saplinq, ktoré zastrešuje kampaň Dúhová stužka.

Novozvolený pápež Lev XIV., vlastným menom Robert Francis Prevost Martinez, má hlboký vzťah k Slovensku. Ako bývalý generálny predstavený Rádu svätého Augustína sa významne zaslúžil o rozvoj augustiniánskej prítomnosti v Košiciach a podporil výstavbu kláštora a Kostola svätej Rity v mestskej časti Košická Nová Ves.

V noci z pondelka na utorok, 13. mája 2025, zasiahli obyvateľov Kežmarskej ulice plamene a dym. Podľa informácií z miesta udalosti podpálil zatiaľ neznámy páchateľ jedno z novovybudovaných kontajnerovísk v tejto mestskej časti. Objekt kompletne zhorel – vrátane modernej konštrukcie a zelenej strechy.