Bezihlová vakcína proti chrípke sa vracia. Odborníci veria, že zvýši zaočkovanosť detí
Na Slovensko sa opäť vrátila bezihlová forma očkovania proti chrípke určená deťom. Vakcína sa podáva vo forme nosového spreja, čím sa vyhýba použitiu injekcie. Pediatri tento spôsob očkovania jednoznačne uprednostňujú, pretože deti ho znášajú lepšie a rodičia ho vnímajú s menšími obavami než klasickú ihlovú formu.
Nosový sprej, ktorý sa používa ako očkovacia látka proti chrípke, je dostupný pre deti od 24 mesiacov až do dovŕšenia 18 rokov veku. Odborníci však kladú najväčší dôraz na očkovanie detí do deviatich rokov, pretože práve táto veková skupina je najčastejším tichým prenášačom vírusu chrípky typu A. Malé deti dokážu vírus šíriť až osem dní bez akýchkoľvek príznakov, čím ohrozujú najmä členov svojej rodiny.
Aplikácia vakcíny je veľmi jednoduchá a pre dieťa nepredstavuje žiadnu bolesť. Očkovacia dávka sa rozdelí do oboch nosových dierok pomocou aplikačnej striekačky. „Najskôr sa polovica dávky vstrekne do jednej nosovej dierky, následne sa odstráni zarážka a druhá polovica sa podá do druhej. Po podaní je dôležité, aby si dieťa nesmrkalo ani nevťahovalo tekutinu, čím sa zabezpečí účinnosť vakcíny,“ vysvetľuje pediater a klinický imunológ Miloš Jeseňák z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine.
Kýchnutie či smrkanie po aplikácii nie sú dôvodom na opakovanie očkovania. Vakcína je určená ako dvojdávková, pričom druhá dávka sa podáva po štyroch týždňoch. Výnimku tvoria deti, ktoré už boli proti chrípke v minulosti očkované, pre ne je postačujúca len jedna dávka.
Očkovanosť proti chrípke na Slovensku však zostáva nízka. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR sa počas uplynulej chrípkovej sezóny zaočkovalo len 5,2 percenta populácie. „Zaočkovanosť je u nás dlhodobo veľmi nízka, a to nielen medzi deťmi, ale aj v najrizikovejších skupinách ako sú seniori. V porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie výrazne zaostávame,“ upozorňuje Jeseňák.
Odborníci však veria, že práve bezihlová forma vakcíny môže tento nepriaznivý trend zmeniť. Rodičia aj deti vnímajú tento spôsob očkovania pozitívnejšie. „Rodičia ju nevnímajú ako zásah do imunitného systému a nepovažujú ju za umelú intervenciu, na rozdiel od klasickej injekcie. Navyše ide o živú vakcínu, ktorá sa podáva na sliznicu nosa a vytvára komplexnejšiu imunitnú odpoveď,“ vysvetľuje hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre detskú všeobecnú starostlivosť Elena Prokopová.
Nosová forma vakcíny je účinnejšia než injekčná
Podľa najnovších výskumov je nosová forma vakcíny v detskom veku dokonca účinnejšia než injekčná verzia. Očkovanie detí proti chrípke tak predstavuje kľúčový prvok prevencie, najmä v školských kolektívoch, kde sa chrípka rýchlo šíri, a zároveň chráni aj starších členov domácnosti pred nákazou.
„Zaznamenávame rastúci záujem o očkovanie detí práve vďaka nosovému spreju. Ide o jednoduchú a pre deti príjemnú formu vakcinácie, ktorá zároveň stimuluje prirodzenú imunitnú reakciu,“ dodáva Jeseňák.
Vakcinácia je do šiestich rokov plne hradená zdravotnými poisťovňami. „Pre deti vo veku do šesť rokov je vakcína bez doplatku. Medzi šiestym a dvanástym rokom veku doplácajú rodičia 8,52 eura a od dvanástich rokov hradia náklady v plnej výške. Očkovanie je možné aplikovať deťom až do veku 18 rokov,“ dopĺňa Prokopová.
(SITA, dkn)
Odporúčané články
Krízový štáb mesta Košice dnes ráno o 7.30 hod. v súvislosti so zlou poveternostnou situáciou vyhlásil 1. kalamitný stupeň. Cestári už niekoľko dní postupujú podľa Operačného plánu zimnej údržby.
Na území Mestských lesov Košice v úseku od Cvičnej skaly po Alpinku sa začína výrub stromov. Terénne úpravy budú trvať do konca februára. Ako informovalo mesto Košice, dôvodom je dostavba cyklochodníka v Čermeľskom údolí. Predpokladaná hodnota investície je 5,5 milióna eur, prostriedky by mali pochádzať najmä z eurofondov.
Krátko pred Vianocami minulého roka sme informovali o tom, že Zlatica Labancová, ktorá sa po smrti manžela a dcéry stará o dve vnúčatá a svoju ďalšiu postihnutú dcéru, si prevzala od košického primátora Jaroslava Polačeka a riaditeľa neziskovej organizácie Sociálne bývanie Radoslava Drába kľúče od sociálneho bytu. S odstupom času sme chceli vedieť, ako sa rodine ťažko skúšanej osudom v zrekonštruovanom byte býva.
