Historik, jazykovedec Pavol Jozef Šafárik bol zakladateľ modernej slavistiky
Bratislava 28. septembra (TASR) – Národný buditeľ, historik, jazykovedec, zakladateľ modernej slavistiky, básnik, etnograf, univerzitný profesor a politik Pavol Jozef Šafárik bol vedúcou osobnosťou slovenskej a českej vedy v období národného obrodenia. Ako prvý podal systematický obraz o slovanských národoch, ich kultúre a dejinách. Zaradil ich medzi najvyspelejšie kultúry na svete. Veľkú pozornosť venoval skúmaniu staroslovienskeho písma. Dokázal, že cyrilike predchádzala hlaholika. V otázke jazykovej jednoty zastával a presadzoval názor, že každý národ má rozvíjať svoju kultúru predovšetkým prostredníctvom svojho vlastného jazyka. Pavol Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v Kobeliarove. Študoval na gymnáziu v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a neskôr v Jene v Nemecku. Vychovávateľsky pôsobil v Rožňave, Dobšinej, Kežmarku, Jene a v Prešporku. V roku 1819 sa na príhovor vplyvných priateľov už ako 24-ročný stal riaditeľom gymnázia zriadeného pravoslávnou cirkvou v Novom Sade (Srbsko). Napriek očakávaniam priniesol pobyt v Srbsku Šafárikovi mnoho žiaľu. Kvárený bolestivým ochorením sa musel vyrovnávať nielen s úmrtiami detí, vytrhnutím z podnetného literárneho a vedeckého prostredia a obmedzenými finančnými prostriedkami, ale bol konfrontovaný aj so svojím slovanským pôvodom, evanjelickou vierou a bádateľskou činnosťou, čo vyústilo v jeho nútený odchod. V Prahe, kam sa s rodinou presťahoval z Nového Sadu v roku 1833, mu zaopatrenie na niekoľko rokov priniesla zbierka medzi českými vlastencami a mecenášmi, ktorej podmienkou bolo písanie v češtine. Najskôr bol redaktorom časopisu Světozor, potom pôsobil ako cenzor a redaktor časopisu českého múzea (Musejník). V roku 1848 sa stal riaditeľom Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadnym profesorom slovanskej filológie na pražskej univerzite. V Prahe vyvrcholila aj jeho vedecká činnosť. Šafárik sa usiloval o zblíženie oboch kultúr, ale rešpektoval špecifiká každého národa. Svojimi postojmi v tejto otázke posilnil rozhodnutie Ľudovíta Štúra o zavedení spisovnej slovenčiny. Mal významný podiel na formovaní národnoobrodeneckej vlasteneckej koncepcie dejín a kultúry slovanských národov. Z jeho tvorby možno spomenúť poéziu Tatranská múza s lyrou slovanskou (Levoča, 1814), odborné spisy Počátkové českého básnictví, obzvláště prozódie (1818), Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823-1827), Slovanské starožitnosti (1837, 1865), Památky dřevního pisemnictví Jihoslovanů (1851), Památky hlaholského písemnictví (1853). Svoje občianske a vlastenecké postoje preukázal vystúpením na Slovanskom zjazde v Prahe v revolučnom roku 1848. Vtedajší štátny rakúsky minister knieža Kolovrat ho nazval hviezdou prvej veľkosti v slovanskom svete. Tento výrok poslúžil v júni 1995 organizátorom ako názov výstavy Hviezda prvej veľkosti v Slovenskom národnom literárnom múzeu v Martine. Matica slovenská ju pripravila ako jedno z podujatí pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia tohto významného vedca a literáta. V roku 1860 sa vyčerpaný a ťažko chorý Šafárik, ktorý sa v tom čase už vymanil z pazúrov chudoby, pokúsil o samovraždu skokom do rieky Vltava. Hoci ho zachránili, smrť ho dostihla už o rok 26. júna 1861 v Prahe, kde je aj pochovaný. Jeho meno nesie košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, založená v roku 1959. V Dobšinej odhalili v novembri 1996 Pavlovi Jozefovi Šafárikovi pamätnú tabuľu. Ukážku z rukopisu Pavla Jozefa Šafárika vystavili vo februári 2010 na výstave Cesty slovenskej knihy s podtitulom Od Proglasu k postmoderne v bratislavskom Slovenskom národnom múzeu. 20 sar zll
Odporúčané články
Metropolou východu bežali Mikuláši, pomohli dobrej veci. Nesúťažný, štyri kilometre dlhý charitatívny beh centrom Košíc sa tento rok konal v nedeľu 7. decembra podvečer.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
S prvými zmenami počasia prichádza aj prezúvanie letných pneumatík na zimné. Vodiči všetkých vozidiel sú povinní prejsť na používanie zimných pneumatík za presne stanovených podmienok. Za nedodržanie tohto predpisu hrozí motoristom mastná pokuta.