Letisko v Košiciach hlási za rok 2024 rekordnú návštevnosť
Po mimoriadnom roku 2023, keď letisko vybavilo viac ako 625-tisíc cestujúcich, prešlo bránami letiska za prvých desať mesiacov tohto roka už 656 561 pasažierov, čo predstavuje nárast o 17,4 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka.
Významný príspevok k týmto číslam priniesol aj rekordný mesiac október, kedy letisko vybavilo 43 917 cestujúcich, čo predstavuje medziročný rast o 6,3 %.
K takémuto úspechu výrazne prispela historicky najúspešnejšia letná charterová sezóna. V rámci charterových letov sa od januára do októbra prepravilo 260 988 pasažierov, čo predstavuje prudký nárast o 32,3 % oproti rovnakému obdobiu v roku 2023. Jednoznačne najobľúbenejšou destináciou bola Antalya v Turecku, po ktorej nasledovali Larnaka na Cypre, Hurgada v Egypte, Rodos v Grécku a bulharský Burgas.
Na pravidelných linkách, ktoré spojili Košice s európskymi destináciami, vybavilo letisko od januára do októbra 392 327 pasažierov, čo predstavuje medziročný nárast o 9,2 %. Vysokú obsadenosť vykazujú všetky pravidelné linky, a to vrátane nízkonákladových spojení do Veľkej Británie, Írska, Českej republiky a Chorvátska, ako aj letov na kľúčové európske uzly, ako sú Zürich, Viedeň a Varšava.
(sita, it)
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
