Ako SPRÁVNE VYTRIEDIŤ odpad na cintoríne?
Sviatok Všetkých svätých je tradičným dňom, kedy sa spomína na zosnulých a navštevujú sa cintoríny, aby sa uctila ich pamiatka. Často sa však zabúda, že aj tento krásny zvyk môže mať vplyv na životné prostredie, ak si nevyberieme správne pri kúpe sviečok či vencov. Prečítajte si, ako správne vytriediť odpad na cintoríne a aké iné, vhodnejšie-ekologickejšie alternatívy produktov existujú.

Ako uviedla Správa mestskej zelene v Košiciach na sociálnej sieti, pracovníci SMsZ aktuálne začínajú s úpravou cintorína, ktorý zbavujú odpadu, starostlivo čistia cesty a chodníky od nánosov zeme či prerastajúcej trávy. V tomto období sa tiež priebežne zbiera padajúce lístie, ktoré je následné odvezené do kompostárne. Tam sa lístie stáva kompostom, ktorý sa neskôr využíva pri výsadbách a terénnych úpravách na cintoríne. Okrem toho sa nezabúda ani na bezpečnostné orezy drevín na cintoríne.
Galéria
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Dopravné zmeny v MHD počas Dušičiek





Čo robiť s odpadom na hroboch a ako ho správne triediť?
- Odkvitnuté kvety a živé vence: Odkvitnuté kvety a živé vence môžete jednoducho zaradiť do bio odpadu alebo na kompost. Z kvetov je pred vyhodením dôležité odstrániť všetky stuhy, fólie, drôtené alebo plastové opory.
- Umelé kvety a ozdoby: Umelé kvety a iné ozdoby, ktoré sú vyrobené z viacerých materiálov a nemožno ich oddeliť, patria do kontajnera určeného na zmesový odpad. Ak však tieto časti oddeliť viete, patria takéto ozdoby do žltého kontajnera.
- Sviečky: Sklenené obaly od sviečok by mali byť vložené do kontajnera na sklenený odpad, zatiaľ čo plastové alebo kovové časti, ktoré sa dajú oddeliť od sklenenej nádoby, by mali byť umiestnené do žltého kontajnera. Pokiaľ je to možné, vosk z opálených sviečok by sa mal vybrať. Môžete ho znovu využiť na výrobu nových sviečok, v opačnom prípade by takéto sviečky mali skončiť v zmesovom odpade.
Ako minimalizovať vplyv na životné prostredie?
- Prineste živé kvety: Namiesto umelých kvetov, vencov a ozdôb, môžete priniesť na hrob živé kvety v kvetináči. Sú krásne, vydržia až do prvých mrazov a sú cenovo dostupné.
- Využite prírodné materiály: Výzdobu hrobov môžete vytvoriť aj z prírodných materiálov, ako sú šišky, sušené kvety alebo ihličie. Tieto ozdoby sú ekologicky prijateľnejšie.
- Sviečky z ekologických voskov: Ak máte prázdne sklenené kahance alebo svietniky, ktoré ste pred časom využili, môžete do nich dať sviečky zo sójového alebo včelieho vosku.
- Trieďte odpad: Živé kvety bez plastových obalov, stužiek a drôtikov, kvety z kvetináčov, burinu, lístie a konáriky vytrieďte, aby zbytočne neputovali na skládku. Ak nie sú na cintoríne dostupné nádoby na triedený odpad, vezmite odpad so sebou a vytrieďte ho doma.
- Nemiešajte odpad – Ak sa už rozhodnete akokoľvek, rešpektujte triedenie a využívajte správne nádoby pre váš odpad. Do hnedej nádoby pre bio odpad sa vhadzujú výlučne veci, ktoré sú rozložiteľné (živé kvety bez plastových dekorácií, lístie, burina).
“V súvislosti so Sviatkom všetkých svätých spoločnosť KOSIT eviduje zo strany správcov cintorínov požiadavky na častejšie vývozy existujúcich kontajnerov na odpad. Počet, ani zloženie, kontajnerov v priestoroch cintorínov sa nemení,” uviedla Slavomíra Brzová za spoločnosť Kosit a.s.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Imobilní návštevníci Verejného cintorína si môžu objednať odvoz až k hrobom
Verejný cintorín v Košiciach je najrozsiahlejšie pietne miesto na území Slovenska, ktoré zaberá plochu 32 hektárov a má kapacitu pre viac ako 30 000 hrobov. Zároveň je to aj miesto, kde sú pochované viaceré významné osobnosti, ako napríklad spoluzakladateľ Východoslovenského múzea v Košiciach Florián Klimkovics, akademický maliar Andrej Doboš, členovia rodiny Bauernebl, Anton Prídavok či známy sochár Vojtech Löffler. Vznik cintorína sa datuje do obdobia osemdesiatych rokov 19. storočia.
Zdroj: (Správa mestskej zelene v Košiciach)
Odporúčané články

Mesto Košice pripravuje rekonštrukciu viac než trojkilometrového úseku električkovej trate v mestskej časti Nad jazerom. Investícia vo výške takmer 65 miliónov eur má vyriešiť dlhodobé technické problémy, ktoré viedli k zníženiu rýchlosti električiek na viacerých miestach až na 20 km/h a hrozbe odstavenia trate pre jej nevyhovujúci stav.

Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice ako prvá na Slovensku zaviedla modernú a mimoriadne šetrnú metódu liečby myómov a adenomyózy pomocou rádiofrekvenčnej ablácie. Gynekologicko–pôrodnícke oddelenie sa vďaka tomu stalo prvým certifikovaným pracoviskom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v rámci krajín V4, a zároveň školiacim centrom pre ďalších odborníkov.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.