Drôt v rukách, pokoj v duši. Keď sa nepoddajný kov stáva terapiou

Ľuboslava Valentová si pamätá na moment, keď prvýkrát vzala drôt do ruky a zistila, že je to ten pravý materiál pre ňu, úplne presne. “Bolo to na Noci múzeí v ÚĽUVe v Košiciach pred desiatimi rokmi, kde robili kurzy drôtovaného šperku. V tej dobe som bola „postihnutá“ náušnicami a vítala som akúkoľvek techniku, ktorou som si ich mohla vyrobiť,” hovorí o svojich začiatkoch. Začala týmto kurzom a drôt ju tak uchvátil, že po ňom nasledovali ďalšie kurzy, ktoré absolvovala popri práci. “Teraz už cielene chodím na výstavy, študujem dostupné materiály a ak sa dá, navštívim aj dielne starých majstrov,” opisuje svoje nadšenie.

Keď drôt zahreje prsty aj srdce

Drôt k nej zároveň prišiel v období, keď sa jej život menil a hľadala nový pevný bod. “Dnes už viem, že to nebola náhoda. Drôt prišiel presne v čase, keď som ho potrebovala. Dal mi viac, než som čakala – vlastný priestor, pokoj a komunitu,” hovorí Ľuboslava o zmene, ktorú jej do života priniesol nový koníček. Tvrdý a nepoddajný kov si ju získal tým, že práca s ním sa nedá urýchliť. “Núti vás spomaliť, sústrediť sa a byť prítomná,” opisuje.

Jej drotárska cesta trvala roky a trvá dodnes, pretože tento materiál vždy dokáže niečím prekvapiť. “Je to zložité, ale zároveň úplne jednoduché. Keď ho držím v rukách, cítim vzrušenie a dobrodružstvo. Nikdy neviete, ako to dopadne. Drôt sa zdá byť chladný a tvrdý, ale keď ho v prstoch zahrejete, tak sa s ním dá kresliť,” opisuje prácu s drôtom Ľuboslava.

Od deravých hrncov k umeniu

Drotárstvo bolo kedysi remeslom z núdze, lebo drotári opravovali hrnce, dnes je to však iný príbeh. „Áno, naši predkovia drôtovali z praktickej potreby. Pre mňa je moderné drotárstvo spojením úžitkového dizajnu a čistého umenia,” vysvetľuje a dodáva, že je rada, ak to, čo vyrobí plní aj nejaký účel, či už je to originálny šperk, miska na ovocie či vešiak.

“Už nemusíme zachraňovať deravé hrnce, ale niekedy potrebujeme „zadrôtovať“ svoje vnútro. Dnes vyrábame originálne šperky a dekorácie, ktoré odrážajú našu osobnosť,” hovorí Ľuboslava. Drôtovanie je podľa nej a jej žiačok spôsob, ako v digitálnom svete vypnúť a vyčistiť hlavu a skutočne zrelaxovať. Na kurzoch sa často stáva, že ženy úplne vypnú mysle aj telefóny a dovolia si mať čas len pre seba.

Lekcie trpezlivosti

Ľuboslava zo skúseností z kurzov hovorí, že technika sa dá naučiť, ale trpezlivosť je skutočná lekcia. “Mnohé ženy prichádzajú so strachom, že nie sú dosť kreatívne alebo že sú na nové veci „staré“ a že to nezvládnu. Prvá vec, ktorú ich učím, je láskavosť k sebe samej. Mnohé ženy sa k remeslu dostanú až v období, keď im deti odrastú a znovu začnú hľadať niečo len pre seba,” približuje.

Pre začiatočníkov je najťažšie prijať to, že prsty zo začiatku nepočúvajú tak, ako mozog káže. “Kritický moment prichádza, keď sa drôt zamotá alebo to nie je také pekné ako môj vzor. Vtedy hovorím, že predsa nemôžete chcieť, aby ste na prvýkrát vyrobili šperk ako ja po desiatich rokoch praxe,” opisuje ťažké začiatky. Vždy svojim klientom hovorí, aby si svoj prvý kúsok odložili a sledovali, ako sa zlepšujú. “Keď na konci kurzu držia v rukách vlastnoručne vyrobený šperk, ten pocit hrdosti v ich očiach je najlepšou odpoveďou na všetky pochybnosti. Ten pocit, že to dokázali, je návykový,” hovorí lektorka Ľuboslava.

Aj v neskoršom veku sa z človeka stane zručný remeselník alebo umelec. “Učíme sa, že každá chyba v drôte môže byť novou cestou v dizajne. Moje kurzy sú o tom, ako stíšiť ten kritický hlas v hlave a dovoliť si tvoriť s radosťou,” opisuje prepájanie prístupov na svojich kurzoch.

Fyzická námaha ako cesta k duševnej rovnováhe

Drôtovanie je fyzicky náročné, cítia to ruky aj chrbát. Podľa Ľuboslavy je ale mentálny relax nevyčísliteľný. “V čase, keď mi povinnosti a práca prerastali cez hlavu a zahlcovali ma, mi drôtovanie dalo priestor byť len sama so sebou. Neskôr som sa od lektorovania posunula až ku vlastným kurzom. Doslova mi to zmenilo život a stále mení,” opisuje benefity drôtovania.

Nejedna žiačka sa Ľuboslave zdôveruje a ďakuje za záchranu duševného zdravia, ba aj života. Keď sa pani Alenka musela starať o ťažko chorého príbuzného, vyčerpávajúce obdobie, počas ktorého chodila len do práce a k príbuznému, ju dostalo na pokraj síl. Vďaka starému remeslu, ktorému sa začala učiť, našla silu zvládať každodenný život, prácu, aj starostlivosť o mamku.

Môže to byť šperk aj výzva stať sa profesionálom

Keď Ľuboslava začala učiť, uvažovala, čo chce klientky naučiť. “Ide len o remeslo alebo im dať priestor, kde si môžu iba vyrobiť šperk alebo sa dostať od drôtovania pre radosť na umeleckú dráhu a vystavovať? Je to na nich a všetko je správne a ja im pri tom rada pomôžem,” hovorí o začiatkoch. Pre svoj koníček sa musela ponoriť do online sveta marketingu, aby o svojich kurzoch mohla dať vedieť. “Syn mi hovorí, že sa mnou chváli, čo všetko už ovládam,” smeje sa.

Učí väčšinou ženy v zrelom veku (35 – 55+), ktoré sú často vyťažené, pracujú v kancelárii alebo pomáhajúcich profesiách. “Potrebujú vypnúť hlavu a zapojiť ruky,” opisuje svoju klientelu a dodáva, že občas ju prekvapí aj nejaký muž, ktorý v drôte hľadá technickú výzvu. Učí v priestoroch, kde vládne pohoda, dobrá nálada a vzájomná podpora. Vytvára komunitu, kde sa nikto nemusí báť zlyhania, pretože postupujú krok za krokom.

Moderné drotárky. Keď sa kus kovu mení na srdcovú záležitosť

Pre účastníčky kurzov nie je drotárstvo len o ohýbaní kovu, ale o hľadaní pokoja a radosti. „Už sa na drôt nepozerám ako na kus kovu, je to pre mňa relax a spojenie s úžasnými ľuďmi,“ hovorí Sylvia. Pre Dášku je toto remeslo splneným snom z mladosti a hoci začiatky neboli ľahké, dnes je pre ňu drôt čistou láskou. 

Podobnú umeleckú realizáciu v sebe objavila aj Elenka, ktorá si vychutnáva každý moment, kedy sa rovný drôtik pod rukami mení na hotový výrobok, ktorým neskôr obdaruje svojich blízkych. Silvia zasa vyzdvihuje nielen hrdosť na vlastnú šikovnosť, ale aj praktickosť a komunitný rozmer kurzu. Keďže klieštiky a drôt sú spratné, drotárstvo sa pre ňu stalo verným spoločníkom a dokonalým únikom z reality, ktorý si so sebou balí aj do dovolenkového kufra.