Je križovatka pri Jumbe bezpečná? Bude sa meniť
Mesto Košice v spolupráci s košickými organizáciami z oblasti komunitného rozvoja, urbanizmu, umenia a cyklo-dopravy realizuje projekt Čas spomaliť. V rámci tohto projektu pribudne maľba na asfalte na križovatke pri Mlynskom náhone.
Cieľom tohto projektu je zvýšenie bezpečnosti chodcov v okolí križovatky pri Mlynskom náhone. Docieliť to chcú práve maľbou na asfalte. Umelecký zásah by mal trvať približne rok. Spoluriešiteľka tohto projektu za Iniciatívu Poď na dvor Ivana Skoumalová pre redakciu KOŠICE: DNES uviedla, že presný termín realizácie maľby ešte nemajú určený, pretože ide o finálnu fázu, ktorej predchádza mnoho krokov. “Záleží teda od viacerých faktorov, kedy sa pristúpi k realizácii už na mieste. Chceli by sme však maľbu realizovať v lete, kedy je menej daždivých dní,” uviedla Skoumalová.
Podľa Skoumalovej získal tento projekt grant z nadácie Bloomberg Philantrhopies v hodnote okolo 25-tisíc eur. “Snažíme sa do tejto sumy zmestiť, nakoľko zatiaľ nemáme financie z iných zdrojov,” podotkla Skoumalová.

Prechod cez križovatku nie je bezpečný
“Križovatka s nevhodným dizajnom sa postupným historickým vývojom dostala do stavu, kedy nevyhovuje potrebám všetkých účastníkov cestnej premávky,” uvádza projekt Čas spomaliť na oficiálnej stránke. Táto križovatka sa nachádza blízko historického centra mesta a prepája ho s ďalšími časťami mesta. Taktiež prepája mesto s rezidenčnými štvrťami a bude prepájať mesto aj s plánovaným novým mestským centrom pri Hornáde.
Problém na tejto križovatke je v tom, že prejdenie cez ňu zaberie chodcom veľa času. Na križovatke chýba aj svetelná signalizácia a problémové je aj časté prekračovanie povolenej rýchlosti zo strany vodičov. Niektoré úseky v tejto križovatke sú neprehľadné. Riziko dopravných kolízii zvyšuje aj prebiehanie chodcov cez cestu mimo priechody, ale aj chýbajúca infraštruktúra pre cyklistov.

Maľby zvýšia bezpečnosť ľudí
Maľba na križovatkách nemá len estetickú funkciu, ale aj bezpečnostnú. “Maľba na chodníkoch, priechodoch pre chodcov a križovatkách napomáha lepšej viditeľnosti chodcov, zvýrazneniu okrajov peších zón a uľahčuje orientáciu pre všetkých účastníkov premávky,” uvádza projekt Čas spomaliť. Vďaka takejto maľbe dôjde k vzniku bezpečných cestných koridorov pre chodcov, vrátane detí.
Prostredníctvom dát sa bude následne aj merať efekt maľby na bezpečnosť chodcov, a to viacerými spôsobmi. “Jednak spúšťame verejný prieskum, v ktorom sa obyvateľov a obyvateliek pýtame, nakoľko bezpečne sa v danej oblasti cítia a čo vnímajú ako problematické. Predpokladáme, že vďaka tomuto projektu sa vnímaná miera bezpečia zvýši, či už tadiaľto človek prechádza ako chodec, cyklista, alebo v dopravnom prostriedku,” informovala Skoumalová.
Nakoľko je na tejto križovatke problém aj to, že vodiči nedávajú chodcom prednosť, budú merať aj čas prechodu cez priechod. Merať budú aj rýchlosť vozidiel, ktoré cez danú križovatku prechádzajú.

Kde sa bude projekt realizovať sa dočítate na ďalšej strane.
Galéria
Odporúčané články
Aj v Košiciach si pripomenú výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. Na sociálnej sieti o tom informuje iniciatíva Košice Spoločne. Pietne zhromaždenie sa uskutoční v sobotu 21. februára o 18:00 pri Immaculate (morový stĺp) na Hlavnej 68.
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.