Košický vedec priviezol z Antarktídy stovky vzoriek, ich výskum potrvá niekoľko rokov
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.

upjs.sk
KOŠICE 2026
Všetko o komunálnych voľbách v Košiciach na jednom mieste!
Kompletný zoznam kandidátov na primátora, poslancov, demografia, volebné okrsky a interaktívne analýzy.
Slovenský výskumník pôsobil na českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa. Počas približne dvojmesačnej československej expedície sa zameriaval na odber vzoriek v oblastiach pod odľadnenou časťou ľadovcov, kde vznikajú nové ekosystémy a začínajú rásť machorasty. Michal Goga uviedol, že vedecké povolenie mu umožnilo prístup do málo preskúmaných lokalít. Zber materiálu prebiehal v náročných klimatických podmienkach vyznačujúcich sa chladom, silným vetrom a intenzívnym slnečným žiarením, pričom denný presun za vzorkami predstavoval približne pätnásť kilometrov.
Podľa informácií STVR, zozbieraný materiál obsahuje druhy z rôznych lokalít, pričom výskum sa primárne sústreďuje na doteraz menej publikované a neznáme druhy lišajníkov. Samotnej expedícii predchádzala dlhodobá príprava, ktorá zahŕňala spoluprácu s kondičným trénerom a výživovým poradcom.

Identifikácia a laboratórny výskum
Počiatočná fáza výskumu prebehla priamo na antarktickej stanici, hlavná časť analýz sa však uskutoční v laboratóriách UPJŠ v Košiciach. Odborníci odhadujú trvanie tohto procesu na štyri až päť rokov. Postup pri machoch zahŕňa ich hydratáciu, keďže ide o poikilohydrické organizmy schopné dlhodobo prežiť bez vody v extrémnych podmienkach.
Ako spresnila vedkyňa Deepti Routray z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, lišajníky predstavujú symbiózu huby a fotosyntetickej riasy alebo sinice. Ich schopnosť prežiť v nehostinnom prostredí je podmienená produkciou špecifických ochranných látok. Úlohou vedeckého tímu je tieto látky izolovať a identifikovať ich uplatnenie v praxi.
Podľa Erika Sedláka z Technologického a inovačného parku UPJŠ a Michala Gogu sa predpokladá využitie identifikovaných látok v nasledujúcich odvetviach:
- Medicína a farmácia: využitie antibakteriálnych vlastností a skúmanie antiproliferačných (protirakovinových) účinkov.
- Poľnohospodárstvo: ochrana plodín proti škodcom, parazitom a rôznym patogénom.
- Kozmetický priemysel a biotechnológie: aplikácia látok so silnými antioxidačnými vlastnosťami.
Najnovšie články

Žena po hádke opakovane bodla partnera, polícia prípad vyšetruje ako pokus o vraždu

Rozsiahla rekonštrukcia stanice Košice mení grafikon. ZSSK pre práce upravuje časy aj trasy desiatok vlakov

Tip na recept: Morčacie medailóniky v smotanovo-horčicovej omáčke

Liptovský Mikuláš nedal Košiciam šancu, Sukeľ pečatil z trestného strieľania
Súvisiace články

Polícia upozorňuje na dopravné obmedzenia počas Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach

V mestskej časti Nad jazerom otvorili zmodernizovanú električkovú trať
