Košický vedec priviezol z Antarktídy stovky vzoriek, ich výskum potrvá niekoľko rokov

Slovenský výskumník pôsobil na českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa. Počas približne dvojmesačnej československej expedície sa zameriaval na odber vzoriek v oblastiach pod odľadnenou časťou ľadovcov, kde vznikajú nové ekosystémy a začínajú rásť machorasty. Michal Goga uviedol, že vedecké povolenie mu umožnilo prístup do málo preskúmaných lokalít. Zber materiálu prebiehal v náročných klimatických podmienkach vyznačujúcich sa chladom, silným vetrom a intenzívnym slnečným žiarením, pričom denný presun za vzorkami predstavoval približne pätnásť kilometrov.

Podľa informácií STVR, zozbieraný materiál obsahuje druhy z rôznych lokalít, pričom výskum sa primárne sústreďuje na doteraz menej publikované a neznáme druhy lišajníkov. Samotnej expedícii predchádzala dlhodobá príprava, ktorá zahŕňala spoluprácu s kondičným trénerom a výživovým poradcom.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Príbeh lekára Laurinca: Od záchrany hlavy štátu po azylový dom

Príbeh lekára Laurinca: Od záchrany hlavy štátu po azylový dom

Identifikácia a laboratórny výskum 

Počiatočná fáza výskumu prebehla priamo na antarktickej stanici, hlavná časť analýz sa však uskutoční v laboratóriách UPJŠ v Košiciach. Odborníci odhadujú trvanie tohto procesu na štyri až päť rokov. Postup pri machoch zahŕňa ich hydratáciu, keďže ide o poikilohydrické organizmy schopné dlhodobo prežiť bez vody v extrémnych podmienkach.

Ako spresnila vedkyňa Deepti Routray z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, lišajníky predstavujú symbiózu huby a fotosyntetickej riasy alebo sinice. Ich schopnosť prežiť v nehostinnom prostredí je podmienená produkciou špecifických ochranných látok. Úlohou vedeckého tímu je tieto látky izolovať a identifikovať ich uplatnenie v praxi.

ODPORÚČAME

GALÉRIA

Art Film je oficiálne otvorený! Kto každý prišiel do Košíc?

Pozrite si exkluzívne fotografie z červeného koberca a slávnostného otvorenia filmového festivalu Art Film 2026.

Podľa Erika Sedláka z Technologického a inovačného parku UPJŠ a Michala Gogu sa predpokladá využitie identifikovaných látok v nasledujúcich odvetviach:

• Medicína a farmácia: využitie antibakteriálnych vlastností a skúmanie antiproliferačných (protirakovinových) účinkov.
• Poľnohospodárstvo: ochrana plodín proti škodcom, parazitom a rôznym patogénom.
• Kozmetický priemysel a biotechnológie: aplikácia látok so silnými antioxidačnými vlastnosťami.