Mesto Košice vykonáva výrub inváznych drevín
V poslednom období sa mnohí obyvatelia Košíc zaujímajú o dôvody odstraňovania niektorých stromov v meste. Kým v určitých prípadoch ide o výrub na základe rozhodnutia okresného úradu, v iných situáciách je cieľom odstránenie inváznych drevín, čo ukladá platná legislatíva Slovenskej republiky. Tieto dreviny, ktoré nie sú pôvodné na našom území, predstavujú vážny problém pre životné prostredie, bezpečnosť aj infraštruktúru mesta.
Invázne druhy drevín, ako napríklad Javorovec jaseňolistý či Pajaseň žliazkatý, boli na Slovensko dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. V minulosti sa bežne vysádzali, a tak dnes v Košiciach tvoria celé aleje a stromoradia. Tieto stromy sú však krátkoveké, ich drevo je krehké a najmä u starších exemplárov výrazne stráca pevnosť. Počas silného vetra hrozí ich zlomenie, čo môže ohroziť majetok aj bezpečnosť obyvateľov.
Okrem krehkosti prinášajú invázne dreviny aj ďalšie riziká. Ich semená sú schopné zakoreniť sa v puklinách ciest, chodníkov či stavieb, kde môžu narúšať infraštruktúru. Produkujú toxíny, ktoré inhibujú rast okolitých rastlín, čím bránia rozvoju pôvodných druhov stromov. Tieto vlastnosti z nich robia vážnu hrozbu pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov.
Povinnosť odstraňovať invázne dreviny vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 7b ods. 3 sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov povinní zabezpečiť ich likvidáciu. Na rozdiel od výrubu pôvodných drevín, pri inváznych druhoch nie je potrebný súhlas úradov, čo potvrdzuje § 47 ods. 4 písm. h) uvedeného zákona. Tento právny rámec reflektuje naliehavosť problému a nutnosť chrániť prírodu aj verejný priestor.
V Košiciach, kde je prítomnosť inváznych drevín značná, pristupujú kompetentné orgány k ich odstraňovaniu s maximálnou citlivosťou. Lokality v správe mesta sú monitorované a invázne dreviny sa odstraňujú postupne. Tento proces však nie vždy nachádza pochopenie u občanov, často pre nedostatočnú informovanosť o problematike. Napriek tomu, že zákon neukladá povinnosť náhradnej výsadby, mesto vo vhodnom vegetačnom období vysádza nové stromy minimálne v pomere 1:1, čím zmierňuje dopady na zelený charakter Košíc.
Zdroj: (META/Správa mestskej zelene v Košiciach)
Odporúčané články
Košická futbalová aréna (KFA) dosiahla výnimočný úspech v súťaži Stavba roka 2024. Získala hlavnú cenu v kategórii „Inžinierske stavby“ a zároveň triumfovala v hlasovaní o cenu verejnosti. Tieto ocenenia predstavujú uznanie nielen pre tím za projektom, ale aj pre komunitu fanúšikov, ktorí arénu podporili.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od mimoriadnej situácie ohľadom SLAK po zmeny v doprave. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor ŠIMKO (HLAS – SD) a Andrej SITKÁR (SMER – SSD) vystúpili na verejnej diskusii týkajúcej sa budúcnosti Košíc a menšieho počtu mestských častí ako je to dnes. Diskusiu zorganizovala Katedra politológie Filozofickej fakulty UPJŠ a OZ Res Publica s účasťou viac ako 80 ľudí z celého politického spektra aj akademickej obce, či starostov. Predstavili svoj model 6 mestských častí a zároveň zmeny v Zákone o meste Košice, ktoré majú previezť 2.najväčšie mesto touto transformáciou samosprávy a ušetrením miliónov EUR Košičanov. Tie sa môžu investovať práve do hmatateľných služieb obyvateľom. Rozhodnutie je potrebné prijať do októbra 2025, keďže zmeny územnej povahy môžu byť prijaté do 1 roka pred konaním nasledujúcich volieb.
