Najvyšší súd priblížil situáciu okolo Jakabovho paláca, rozhodne krajský súd
Mesto Košice sa po štvrťstoročí priblížilo k tomu, aby túto národnú kultúrnu pamiatku mohlo sprístupniť svojim obyvateľom a návštevníkom a zriadiť v ňom Sieň slávnych Košičanov.

Ako na dnešnom brífingu informoval primátor Jaroslav Polaček (nezávislý), začiatkom roka Najvyšší súd SR zrušil na základe dovolania mesta Košice z februára 2022 rozhodnutie košického Krajského súdu, podľa ktorého mala táto historická stavba pripadnúť dedičom údajného vlastníka, ktorí v súčasnosti žijú v Brazílii. Senát Najvyššieho súdu pod vedením Maria Dubaňa dal za pravdu argumentom mesta a celý spor opätovne vrátil na rozhodovanie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý je teraz viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu.
„Neustúpili sme právnym tlakom údajných dedičov, ktorí už mali pripravené inzeráty na predaj a vyzývali nás, aby sme im odovzdali kľúče od Jakabovho paláca. Boli to nepríjemné chvíle. Som rád, že nám v tom svojim rozhodnutím dal teraz za pravdu aj Najvyšší súd, ktorý naše námietky posúdil súd ako prípustné a dôvodné. Tento spor sa začal necitlivým zásahom katastra koncom roka 2000. Jakabov palác bol žiaľ odvtedy pre verejnosť uzavretý. Sme veľmi blízko cieľa, aby sme ho po 25 rokoch naťahovačiek mohli konečne vrátiť palác do rúk všetkých Košičanov, uviedol primátor.
Na výpise z listu vlastníctva je označené ako vlastník nehnuteľnosti mesto Košice, avšak to so svojim majetkom malo kvôli prebiehajúcemu súdnemu sporu len obmedzené možnosti nakladania. Primátor Polaček verí, že krajský súd rozhodne v prospech mesta a v dohľadnej dobe by sa tak mohli otvoriť brány Jakabovho paláca. Mesto by potom mohlo začať s opravami všetkého, čo bolo dlhodobo zanedbané, keďže Bytový podnik mesta Košice (BPMK) vykonával len jeho najnevyhnutnejšiu údržbu.
„Košičania si zaslúžia, aby mohli navštevovať Jakabov palác, a aby sa v ňom tak ako predtým za pána prezidenta a primátora Schustera organizovali spoločenské podujatia a prijímali vzácni hostia. Veľmi pekne ďakujem našim kolegom – právnikom z magistrátu a v prípade dovolacieho konania aj externej advokátskej kancelárii, ktorí sa svojou precíznou prácou zaslúžili o zvrátenie pre mesto nepriaznivého rozhodnutia. Boli sme trpezliví, nebáli sme sa a konečne neťaháme za kratší koniec. Krajský súd sa má teraz pridržiavať právneho názoru Najvyššieho súdu, čo nám mimoriadne zvyšuje šancu na úspech,“ myslí si.
Staviteľ a majiteľ tehelne Peter Jakab nechal v roku 1899 postaviť palác v pseudogotickom slohu pri Mlynskom náhone, ktorý nesie jeho meno. Pri jeho výstavbe použil stavebný materiál, ktorý zostal po rekonštrukcii Dómu svätej Alžbety.
„Jakabov palác je najhonosnejšia budova, ktorú máme v našom meste. Zrejme to bol hlavný dôvod, prečo Jakabov palác okrem iných aj funkciu, ktorú by asi nikto nečakal. Košice sa po svojom januárovom oslobodení stali na jar 1945 de facto hlavným mestom Česko-Slovenska. Prišla sem z londýnskeho exilu celá naša vtedajšia vláda na čele s prezidentom Eduardom Benešom. Toho v Jakabovom paláci aj ubytovali, bolo to pre neho výhodné, lebo na prízemí mohol úradovať a na poschodí bývať. Košice tak mali dokonca aj hradnú stráž, keď pred Jakabovým palácom stále dvaja vojaci v parádnych uniformách,“ pripomenul známy košický sprievodca Milan Kolcun menej známe fakty z histórie Jakabovho paláca viažuce sa ku koncu II. svetovej vojny.
Galéria



(Zdroj: Mesto Košice)
Odporúčané články

Na 34 košických základných školách (ZŠ) budú tento týždeň zápisy do ich prvého ročníka. Týkajú sa detí, ktoré do 31. augusta 2025 dovŕšia šesť rokov a dosiahnu školskú spôsobilosť. Takisto platia aj pre deti, u ktorých nastal odklad školskej dochádzky.

Dvojúrovňová samospráva v Košiciach má svoje pozitíva, no vyvstávajú z nej aj určité problémy. Pre agentúru SITA to skonštatoval Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach. Ako Andrejčák ďalej uviedol, od roku 1990, keď bola dvojúrovňová samospráva v metropole východu zavedená, sa ukázali určité jej pozitíva, napríklad v podobe decentralizácie či subsiadiarity, ktoré sú pre dvojúrovňovú samosprávu typické.

Košická futbalová aréna (KFA) dosiahla výnimočný úspech v súťaži Stavba roka 2024. Získala hlavnú cenu v kategórii „Inžinierske stavby“ a zároveň triumfovala v hlasovaní o cenu verejnosti. Tieto ocenenia predstavujú uznanie nielen pre tím za projektom, ale aj pre komunitu fanúšikov, ktorí arénu podporili.