KULTÚRA: O priazeň americkej akadémie sa bude uchádzať snímka Krok do tmy
Bratislava 19. septembra (TASR) – Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) navrhla na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii cudzojazyčný film snímku Krok do tmy režiséra Miloslava Luthera. Slovenského nominanta na prestížne filmové ocenenie Oscar vyberali členovia SFTA zo 14 snímok, ktorých producenti potvrdili, že spĺňajú podmienky AMPAS. Okrem vybraného titulu to boli aj filmy Zamatoví teroristi (2013), Kandidát (2013), Babie leto (2013), Všetky moje deti (2013), Arcibiskup Bezák Zbohom… (2014), Štvorec v kruhu alebo Život medzi únikmi a snami (2013), Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom (2014), Felvidék – Horná zem (2014), Slovensko 2.0 (2014), danubeStory (2014), Prvý slovenský horor (2014), 38 (2014) a V tichu (2014). “Na základe výsledkov hlasovania členov akadémie prezídium SFTA potvrdilo, že film režiséra Miloslava Luthera Krok do tmy bude reprezentovať Slovensko v súťaži AMPAS v kategórii cudzojazyčný film,” TASR informoval Ondrej Šulaj, prezident SFTA. han ed
Odporúčané články
Mesto Košice pripravuje pre obyvateľov mestskej časti Sídlisko KVP, ktorí si zakúpili parkovacie karty, formulár. Budú sa môcť rozhodnúť, či chcú posunúť začiatok platnosti parkovacej karty na 1. marec 2027, alebo chcú kartu zrušiť a vrátiť späť peniaze v plnej výške.
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
