KULTÚRA: Víťazkou medzinárodnej klavírnej súťaže sa stala juhokórejská umelkyňa
Bratislava 21. septembra (TASR) – Juhokórejská klaviristka Su Yeon Kim sa stala víťazkou 8. ročníka Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela. Jej finále sa uskutočnilo v sobotu (20.9.) v bratislavskej Redute. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie Martina Tolstova. Súťaž sa konala pod záštitou ministra kultúry Mareka Maďariča od 14. septembra. Do finále postúpili traja mladí klaviristi – Agapi Triantafyllidi z Grécka, Michael Davidov (Španielsko/Izrael) a Su Yeon Kim. V sobotu vystúpili po boku orchestra Slovenská filharmónia a stáleho hosťujúceho dirigenta Rastislava Štúra. Uviedli klavírne koncerty Ludwiga van Beethovena. Po týchto vystúpeniach sedemčlenná medzinárodná porota, zložená z prestížnych klaviristov a pedagógov a na čele s jej predsedom Pavlom Gililovom z Nemecka, rozhodla o ich konečnom umiestnení. Na druhom mieste skončila grécka umelkyňa a na treťom španielsko-izraelský klavirista. er vs
Odporúčané články
Hlavnú ulicu čaká najväčšia rekonštrukcia od čias primátora Rudolfa Schustera. Zajtra (t.j. 17. 2.) sa na Hlavnej ulici začnú prípravné práce a ohradenie staveniska súvisiace s projektom Obnovy národnej kultúrnej pamiatky – Archeologické múzeum Dolná brána. Stavebné práce v hodnote 2,7 milióna eur bude mať počas nasledujúcich ôsmich mesiacov na starosti spoločnosť Betpres.
Aj v Košiciach si pripomenú výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. Na sociálnej sieti o tom informuje iniciatíva Košice Spoločne. Pietne zhromaždenie sa uskutoční v sobotu 21. februára o 18:00 pri Immaculate (morový stĺp) na Hlavnej 68.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
