Poslanec OĽaNO žiada prezidentku, aby nevetovala pomoc rodinám

Žiadosť, aby Zuzana Čaputová nevetovala protinflačný balíček o pomoci rodinám, adresoval hlave štátu poslanec Národnej rady SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Milan Kuriak. Pomoc rodinám považuje dnes za kľúčovú. V tlačovej správe o tom informoval poslanec Kuriak.
„Áno, je jasné, že navrhované legislatívne opatrenia budú drahé, ale zároveň sa nemôžeme prizerať ako tisícky rodín upadajú do čoraz hlbšej biedy, že rodičia malých detí musia denne rozmýšľať, z čoho pokryjú výdavky na jedlo alebo či na konci mesiaca zostanú rodine peniaze pre deti na krúžky či oblečenie,“ tvrdí poslanec OĽaNO. Podľa neho sa v týchto ťažkých časoch nemôžeme prioritne pozerať na ukazovatele, ako sú verejný dlh krajiny či HDP.
„Musíme vnímať potrebu pomoci pre rodiny, ktoré sú z mesiaca na mesiac v čoraz horšom postavení. Som toho názoru, že predstavená inflačná pomoc smeruje prioritne k najviac zraniteľným skupinám obyvateľstva. Samozrejme, nájdu sa aj výnimky, ktorým možno táto pomoc nebude úplne prínosná, avšak podľa môjho názoru vláda urobila maximum pre tých najzraniteľnejších,“ povedal Kuriak.
Verí, že ako prezidentka chápe, v akej ťažkej situácii sú rodiny s deťmi na Slovensku a balík pomoci nebude vetovať. Vopred jej poďakoval za podpísanie zákona.
Zdroj: (SITA, ta;isu)
Odporúčané články

Študentka SOŠ beauty služieb v Košiciach Alexandra Gališinová zvíťazila v konkurencii 38 súťažiacich z celého Slovenska v online súťaži Parisian Chic Style. Svoj talent a kreativitu ukázala aj pri preberaní ceny v Thermalparku Dunajská Streda, kde súťažiace museli modelky líčiť priamo na mieste.

Ako píše DenníkN, VVS si uvedenými zdrojmi posilnila svoju finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre rozvoj vodárenských aj non-core aktivít. Predmetné financovanie poskytne VVS najväčšia slovenská banka, Slovenská sporiteľňa, a.s. Tá sa tak stala hlavnou financujúcou bankou východoslovenských vodárov.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.