PRIEVIDZA: Verejné súťaže ušetrili samospráve viac ako tri milióny eur
Prievidza 18. septembra (TASR) – Prievidzská radnica ušetrila na verejných súťažiach od roku 2013 doteraz viac ako tri milióny eur. “Vďaka týmto financiám môže samospráva realizovať viaceré významné projekty či služby,” skonštatoval hovorca mesta Prievidza Michal Ďureje. Spresnil, že radnica v minulom roku ušetrené prostriedky investovala aj do viacerých opráv chodníkov, úpravy zelene a parkov, revitalizácie jazierka v mestskom parku či budovania centrálnych detských ihrísk. “Za rok 2013 predstavovala predpokladaná hodnota zákaziek mesta 4.517.880 eur bez DPH, pričom ich vysúťažená hodnota bola 2.941.095,79 eura bez DPH (3.529.314,94 eura s DPH). Rozdiel medzi hodnotami v roku 2013 bol vo výške 1.576.784,21 eura,” vyčíslil Ďureje. Ako pokračoval, v tomto roku predpokladaná hodnota zákaziek, na ktoré už bola uzatvorená zmluva, predstavovala 3.533.503,88 eura bez DPH, ich vysúťažená hodnota je 1.907.304,57 eura bez DPH (2.288.765,84 eura s DPH). “Rozdiel medzi hodnotami je teda vo výške 1.626.199,31 eura,” doplnil. Každá samospráva v zabezpečovaní svojich funkcií musí využívať na realizáciu verejných služieb alebo projektov proces verejného obstarávania, do ktorého sa zapoja podnikateľské subjekty. “Prievidzská samospráva nie je výnimkou a jej finančné transakcie sú verejnosti dostupné a prehľadné,” zdôraznil hovorca. amo vs
Odporúčané články
Mesto Košice opravilo na svojich komunikáciách za uplynulý mesiac 300 m2 výtlkov, ktoré v doterajšom priebehu zimy vznikli kvôli výkyvom počasia. Na zlepšenie stavu komunikácií sa použilo 17 ton náhradnej asfaltovej zmesi Canader, ktorá sa používa na odstraňovanie havarijných stavov využíva najmä počas zimného obdobia.
Valentínsky víkend v metropole východu ponúkne rôzne podujatia. V sobotu 14. februára krátko popoludní je pripravený prvý interiérový orientačný beh na Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
