PROFIL: Predsedníčkou Súdnej rady SR sa stala Jana Bajánková
Bratislava 16. septembra (TASR) – Predsedníčkou Súdnej rady SR sa stala Jana Bajánková. V tajnej voľbe získala nadpolovičnú väčšinu hlasov členov Súdnej rady, teda 10, proti nebol nikto, šiesti sa zdržali. Za kandidátku na predsedníčku ju navrhli členovia rady Milan Ďurica, Imrich Volkai, Ján Slovinský, Eva Fulcová, Ľuboš Sádovský, Jozef Maruščák a podpredseda Ján Vanko. TASR prináša profil predsedníčky Súdnej rady Jany Bajánkovej. Jana Bajánková sa narodila 13. júla 1959 v Bratislave. V roku 1982 ukončila Právnickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a získala titul JUDr. Po ukončení štúdia pracovala na Okresnom súde Bratislava – vidiek ako justičná čakateľka a od roku 1985 vykonávala funkciu predsedníčky senátu na Okresnom súde Bratislava – vidiek. Od roku 1989 až do roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave. Bola členkou senátu a od roku 1993 predsedníčkou senátu. Na Najvyššom súde SR pôsobila Jana Bajánková od roku 1997. Do roku 2003 bola členkou senátu, od 1. januára 2003 bola predsedníčkou senátu. Predsedníčka občianskoprávneho kolégia bola od 2. apríla 2006 a od 1. januára 2007, pôsobila aj ako zovšeobecňovateľka. Od 29. júna 2007 je Jana Bajánková členkou Súdnej rady SR. Venuje sa civilnému právu, v tejto oblasti spolupracovala na niekoľkých publikáciách a je autorkou viacerých článkov na túto tému. Pracuje ako členka Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka (od roku 2007) a od roku 2012 je tiež členkou komisie pre rekodifikáciu občianskosúdneho poriadku. Bajánková vyučuje na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave, kde je externým pedagógom. Lektorkou je aj na Justičnej akadémii pri Ministerstve spravodlivosti SR. V tomto roku kandidovala aj za predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR, no 19. mája v Sobranciach nezískala dostatok hlasov, rovnako skončil aj bývalý predseda NS SR Štefan Harabin. Neúspešne vtedy kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová. 20 mitt vjo
Odporúčané články
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.
V metropole východu vyhlásili v noci z piatka na sobotu prvý kalamitný stupeň v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.
