Slováci už pred sobášom myslia na rozchod
Slovenské páry už pred sobášom čoraz častejšie myslia aj na budúcnosť. Mnohí v partnerskom vzťahu kalkulujú aj s možnosťou rozchodu a s tým spojeným delením spoločne nadobudnutého majetku.
Takmer 60 percent nezosobášených Slovákov je za to, aby sa na financovaní spoločných vecí partneri podieľali rovnakou mierou. Štyria z desiatich ale zároveň súhlasia s tým, že kúpená vec patrí tomu, kto na ňu prispel viac. Pre spoločnosť Home Credit to zistil exkluzívny prieskum agentúry STEM/ MARK.
Predchádzanie konfliktom
V drvivej väčšine prípadov sú majetkové dohody medzi partnermi len v ústnej forme. „Nájde sa však aj 12 percent takých, ktorí to majú ošetrené aj zmluvne. Niekedy to môže mať aj praktické využitie, pretože sa takýmto spôsobom dá predísť zbytočným komplikáciám a konfliktom v budúcnosti,“ hovorí Jan Holoch, manažér zákazníckej skúsenosti zo spoločnosti Home Credit.
No nájdu sa aj takí, pre ktorých je otázka hmotných statkov v partnerskom zväzku úplne nepodstatnou záležitosťou. Podľa prieskumu totiž 40 percent respondentov pri nákupe akejkoľvek veci do domácnosti vôbec nerieši, kto si ju nechá v prípade rozchodu.
Pri kupovaní spoločnej veci do domácnosti sa pätina nezosobášených párov dohodne, čo s ňou urobia, ak sa niekedy rozídu. Keď už sa v skutočnosti vzťah rozpadol a na rad prišlo delenie spoločného majetku, väčšinou sa k tomu obaja partneri postavili férovo.
Niektorí idú na súd
Podľa prieskumu sa tri štvrtiny z nich dokázali dohodnúť na tom, kto si čo ponechá. V polovici prípadov to dopadlo tak, že si po dohode rozdelili veci podobnej hodnoty. Ďalšia štvrtina párov sa zhodla na tom, že niektoré hodnotnejšie veci skončia u jedného z partnerov. Keď však prišlo na delenie majetku, ako je napríklad auto, práčka či televízor, ktoré sa nedali rozdeliť, rozchádzajúce sa páry boli prakticky nútené sa nejako finančne vyrovnať.
Podľa prieskumu sa jeden z desiatich prípadov skončil fi nančnou kompenzáciou, teda, že jeden z partnerov tomu druhému vyplatil sumu, ktorú minul pri kúpe spoločnej veci. V prípade, že nemali na jeho vyplatenie dosť peňazí, niektorí siahli aj po pôžičke. Len 6 percent partnerov sa nedokázalo nijako dohodnúť, a tak delenie ich majetku musel nakoniec vyriešiť až súd.
(SITA)
Ilustračné foto: sutterstock
Odporúčané články
V metropole východu v súčasnosti prebiehajú viaceré investície do budovania zelenej a modrej infraštruktúry. Jednou z nich je aj projekt Budova MMK – Zelená pochôdzna strecha nad suterénom. Ten má na starosti spoločnosť Stavmont LC z Trenčianskych Stankoviec, ktorá spomedzi ôsmych uchádzačov uspela vo verejnom obstarávaní. Ich víťazná ponuka vo výške 614 470 eur z DPH bola o 34 percent nižšia, než bola predpokladaná hodnota zákazky.
Mesto Košice opravilo na svojich komunikáciách za uplynulý mesiac 300 m2 výtlkov, ktoré v doterajšom priebehu zimy vznikli kvôli výkyvom počasia. Na zlepšenie stavu komunikácií sa použilo 17 ton náhradnej asfaltovej zmesi Canader, ktorá sa používa na odstraňovanie havarijných stavov využíva najmä počas zimného obdobia.
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.