Splnomocnenec pre rómske komunity Pollák končí
Splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, ktorý včera mal rezignovať na svoj post, nahradí nominant Mosta-Híd.
TASR to potvrdil hovorca strany Matej Kováč. Kto to bude, zatiaľ nie je jasné. Spomína sa riaditeľ Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz. Líder Mosta-Híd Béla Bugár sa pre denník Új Szó vyjadril, že je plánovaný vznik samostatnej inštitúcie, ktorá sa bude venovať menšinám. Pollák sa rozlúčil s funkciou v obci Jarovnice v okrese Sabinov, kde ako splnomocnenec vlády napríklad otváral modulovú kontajnerovú základnú školu alebo predstavoval projekt rómskych občianskych hliadok.
Pollák chcel na mieste zhodnotiť svoju činnosť vo funkcii, ktorú zastával od 1. októbra 2012. S menom Petra Polláka na poste splnomocnenca pre Rómov sa spája presadzovanie inkluzívnych opatrení rómskej reformy zameraných na zlepšenie životných podmienok Rómov, zvýšenie ich zodpovednosti a lepšiu a efektívnejšiu integráciu do majoritnej spoločnosti. Peter Pollák bol v poradí šiestym splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity. Pred ním zastávali tento post Vincent Danihel, Klára Orgovánová, Anita Botošová, Ľudovít Galbavý a Miroslav Pollák.
(TASR)
Foto: TASR
Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
V košických základných školách (ZŠ) a v budove magistrátu to dnes nádherne rozvoniavalo. Postarali sa o to šikovné panie kuchárky, ktoré od skorého rána v rámci premiéry podujatia Šiškománia v košických školských jedálňach upiekli tisíce týchto sladkých dobrôt. Pochutili si na nich nielen žiaci a ich pedagógovia, ale aj návštevníci a zamestnanci magistrátu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
