Srdcovocievne ochorenia sú najčastejšou príčinou predčasných úmrtí vo svete

Bratislava 24. septembra (TASR) – Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Každoročne sú zodpovedné za 17,3 milióna predčasných úmrtí a predpokladá sa, že do roku 2030 sa tento počet zvýši až na 23 miliónov. Vo väčšine prípadov sa však dá týmto ochoreniam predchádzať, a to ovplyvňovaním rizikových faktorov, akými sú napríklad fajčenie, nezdravé stravovanie a nedostatok pohybu. Prezident Slovenskej ligy Srdce srdcu Ján Lietava dnes na stretnutí s novinármi zdôraznil najmä dôležitosť pohybu, ktorého nedostatok veľmi škodí zdraviu. Súčasne upozornil, že významnú úlohu zohráva vytváranie zdravého životného prostredia a na túto skutočnosť je zameraná aj tohtoročná edukačná kampaň pri príležitosti Svetového dňa srdca 2014 (v piatok 26. septembra). Vyslovil sa za podporu iniciatív, ktoré môžu prispieť k zníženiu výskytu srdcovocievnych ochorení, napríklad zákaz fajčenia vo verejných parkoch, minimalizácia reklamy na tabakové výrobky a rýchle občerstvenie a lepší systém zdravotníctva. Tohtoročný Svetový deň srdca a s ním súvisiace aktivity na Slovensku sa konajú pod záštitou prezidenta SR Andreja Kisku. Aj keď na Slovensku každý druhý človek zomiera na srdcový infarkt či iné ochorenie srdca a ciev, ani táto skutočnosť neodrádza ľudí od hazardovania so zdravím. Ako konštatoval doc. Lietava, veľmi zlá je na Slovensku situácia, pokiaľ ide o fajčenie a neaktivitu. Veľký nedostatok pohybu majú už malé deti do šesť rokov, ktoré podľa štatistík sedia až štyri hodiny denne pri počítači, staršie deti aj šesť hodín. Pritom pohyb a cvičenie sú veľmi potrebné tak u detí a mládeže, ako aj u dospelých a starších ľudí, cvičenie však musí byť prispôsobené veku. Pohyb a cvičenie znižujú cholesterol a tuky v krvi, veľmi dobre vplývajú na srdce, prospievajú aj diabetikom. “Môžeme aj hladovať, pokiaľ sa nebudeme hýbať, neschudneme,” zdôraznil Lietava. Prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Iveta Šimková z Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a Národného ústavu srdcových chorôb (NÚSCH) na tlačovej besede uviedla, že hlavným poslaním SKS je znižovanie ťarchy kardiovaskulárnych ochorení na Slovensku. Medzi priority tejto spoločnosti patrí vzdelávanie zdravotníkov, občanov a pacientov. Informovala prítomných o výskyte a možnostiach liečby chlopňových chýb. Výskyt týchto ochorení rastie po dosiahnutí 50 rokov veku, ale najmä vo veku nad 60 a nad 75 rokov. Aortálna stenóza je najčastejšou chlopňovou chybou u jedincov nad 75 rokov veku. Ako upozornil predseda správnej rady Slovenskej nadácie srdca Ján Murín z I. Internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, vážnym rizikovým faktorom je hypertenzia, ktorá môže byť často príčinou úmrtia. Približne dve tretiny ľudí sa u nás liečia na hypertenziu, stáva sa však, že títo pacienti lieky neužívajú disciplinovane a pravidelne. Poukázal takisto na rastúci výskyt obezity, a fajčenie u žien a mladých dievčat. O familiárnej hypercholesterolémii – keď sa v rodinách u niektorých členov vyskytuje vysoký cholesterol už od narodenia – hovorila Katarína Rašlová, vedúca Národného referenčného centra pre familiárne hyperlipoproteinémie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Ide o dedičné ochorenie, ktoré, ak sa nelieči, je spojené s oveľa vyšším rizikom infarktu v mladšom veku ako u bežnej populácie. Pre pacientov s týmto ochorením sú statíny liekmi prvej voľby. Vo vývoji sú veľmi perspektívne lieky, ktoré pomôžu zvládnuť závažné formy tohto ochorenia, informovala Rašlová. ch ed