Súdna rada: Predsedu NS SR sa zvoliť nepodarilo, nasleduje opakovaná voľba
Bratislava 16. septembra (TASR) – Členom Súdnej rady sa zatiaľ nepodarilo zvoliť budúceho predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Žiadny z troch kandidátov nezískal dostatočný počet hlasov. Nasleduje opakovaná voľba. Deväť, teda najviac hlasov v prvej voľbe získala kandidátka Daniela Švecová, šesť získal Daniel Hudák a jeden hlas Ivan Rumana. Keďže žiadny z nich nedosiahol nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Súdnej rady (desať – pozn. TASR), nikto z nich nebol zvolený. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia Švecová a Hudák. O hlasy členov Súdnej rady sa dnes uchádzali traja kandidáti. Sudca Ivan Rumana sa za kandidáta navrhol sám. Danielu Švecovú navrhla Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave. Daniel Hudák sa na voľbe zúčastnil ako kandidát sudcov NS SR. Hudák je bývalým štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, kde pôsobil v čase, keď rezort viedol Štefan Harabin. Dnešná voľba predsedu NS SR sa uskutočňuje po tom, ako v predchádzajúcej voľbe 19. mája v Sobranciach neuspel bývalý predseda Štefan Harabin ani predsedníčka občianskoprávneho kolégia NS SR Jana Bajánková. Žiaden z nich nezískal ani v opakovanej voľbe potrebný počet hlasov. V tomto termíne neúspešne kandidovala aj predsedníčka správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová. Bajánkovú dnes zvolili sa predsedníčku Súdnej rady. pec zll
Odporúčané články
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
