TURIZMUS: Liptovský región ponúka výborné podmienky na jesennú turistiku
Liptovský Mikuláš 17. septembra (TASR) – Liptovský región s viac ako 1125 kilometrami značkovaných turistických trás rôznej náročnosti v Nízkych a Západných Tatrách, Veľkej Fatre a Chočských vrchoch ponúka v tomto období prakticky až do konca októbra výborné podmienky na jesennú pešiu turistiku. Riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Darina Bartková prízvukovala, že keď sa vyznávači pešej turistiky vyberú na ktorúkoľvek svetovú stranu, všade narazia na príťažlivú horskú scenériu. “Neustále pribúdajú ďalšie chodníky, zlepšuje sa ich značenie. Informačné tabule zapĺňajú ďalšie atraktívne miesta,” skonštatovala. “Jesenná turistika prináša nezabudnuteľné momenty, stretnutia so svišťami, kamzíkmi, pozorovanie medveďov, ale aj snehovú búrku,” majiteľ penziónu v Pribyline Miroslav Bolvanský. “Ani vo výškach nezabúdame, že turistickí návštevníci sú z roka na rok náročnejší,” zdôraznil chatár Igor Fabricius z Chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) Ľuboš Čillag pripomenul, že horské turistické trasy sú každoročne otvorené od 15. júna do 31. októbra. “Následne počas zimnej sezóny sú v prevádzke len chodníky vedúce k vysokohorským chatám a hotelom,” upozornil. hri vs
Odporúčané články
Metropola východu sa pripravuje na nepriaznivé počasie, zabezpečila zimnú údržbu a preventívny posyp komunikácií. Ako mesto Košice informovalo, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal pre oblasť varovanie I. stupňa pred snežením, poľadovicou, silným vetrom a tvorbou snehových závejov.
V košických základných školách (ZŠ) a v budove magistrátu to dnes nádherne rozvoniavalo. Postarali sa o to šikovné panie kuchárky, ktoré od skorého rána v rámci premiéry podujatia Šiškománia v košických školských jedálňach upiekli tisíce týchto sladkých dobrôt. Pochutili si na nich nielen žiaci a ich pedagógovia, ale aj návštevníci a zamestnanci magistrátu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
