V Bratislave sa uskutočnila diskusia Čo (ne)vieme o poľskej histórii?
Bratislava 19. septembra (TASR) – V priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave sa dnes konala diskusia na tému “Čo (ne)vieme o poľskej histórii?”, ktorej účastníkom bol aj veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Tomasz Chłoń. Diskusia sa uskutočnila pri príležitosti vydania septembrového čísla mesačníka Historická revue (HR), ktoré je venované dejinám Poľska v 19. a 20. storočí. Je to prvá komplexná slovenská publikácia venovaná súčasnej poľskej histórii. Diskusiu moderoval Jaroslav Daniška z týždenníka .týždeň, zodpovedný redaktor HR Jaroslav Valent, ktorý je tiež autorom témy a iniciátorom spolupráce s poľskými inštitúciami, a Patrik Kunec z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Autormi jednotlivých článkov sú odborníci z Poľska, Česka a Slovenska. Veľvyslanec Tomasz Chłoń vo svojom úvodnom slove spomenul zakorenené mýty, ktoré Slováci majú o svojich severných susedoch. Podľa jeho slov ale “teraz mám v rukách zbraň. Ak dakto povie, že o dejinách Poľska nevie nič, môžeme sa ho spýtať: Čítali ste Historickú revue zo septembra 2014? 12.000 exemplárov, to je obrovská zbraň”. Účastníci diskutovali o viacerých témach, okrem iného o vzájomných vzťahov Slovákov a Poliakov a udalostiach moderných dejín, ktoré formujú aj súčasnú politiku Poľska. Ale napríklad aj o účasti Slovákov na Varšavskom povstaní – 535. čata, o ktorej podľa účastníkov diskusie obyvatelia Slovenska takmer vôbec nevedia. Vo Varšave je po jej veliteľovi Miroslavovi Iringhovi pomenované námestie. izi vs
Odporúčané články
Zásah elektrinou a štvormetrový pád. Podľa zverejnených informácií pracoval muž na streche vagóna v Kysaku. Zasahovala záchranka aj vrtuľník.
Očakávané vynovenie budovy Komunitného centra mestskej časti Košice-Západ na Laboreckej 2 je konečne realitou. V piatok 5. decembra 2025 si stavbu prebrali zástupcovia vysúťaženého zhotoviteľa – prešovskej firmy PEhAES. Odovzdávania staveniska sa zúčastnili za mestskú časť Marcel Vrchota, jeho zástupca Peter Huba, viacerí miestni poslanci a odborní pracovníci tunajšieho úradu.
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
