VEDA: J. M. Petzval ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického objektívu
Bratislava 27. septembra (TASR) – Fyzik a matematik Jozef Maximilián Petzval ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu. Objavil zákony, ktorými sa riadi optika a urobil matematický výpočet korekcie optických sústav. Narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Gymnaziálne roky prežil v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. Od mladosti bol dobrým športovcom, venoval sa ľahkej atletike a absolvoval nespočetné množstvo ťažkých túr po hrebeňoch Vysokých Tatier. Aj vo Viedni ho poznali ako vynikajúceho šermiara a výnimočného jazdca na koni. V roku 1826 začal študovať na univerzite v uhorskej Pešti. Absolvoval Institutum geometricum a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde ho v roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky. Obhajobou svojej vedeckej práce získal v roku 1832 po štúdiu na filozofickej fakulte doktorát filozofie, neskôr získal na alma mater post riadneho profesora vyššej matematiky. V roku 1837 sa presťahoval z Pešti do Viedne, kde na tamojšej univerzite pôsobil 40 rokov ako profesor matematiky. Osobitnú pozornosť venoval Petzval optike. V tejto oblasti boli najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov – portrétového a krajinkárskeho. Vďaka nim ho považujú za spoluzakladateľa modernej fotografie. Jeho vynaliezavému duchu vďačia filmári aj za konštrukciu osvetľovacích a premietacích prístrojov, zdokonalil mikroskop i ďalekohľad. Za svoje teoretické práce i praktické vynálezy získal Petzval ocenenia už počas života. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a získal od mocnára aj Rad Františka Jozefa. Jednota českých matematikov mu v roku 1881 priznala čestné členstvo. O Jozefovi Petzvalovi bolo známe, že si svoj súkromný život neprial pretriasať v spoločnosti a úzkostlivo si ho chránil. Preto zostal pre svojich súčasníkov tajomným mužom, ktorý prežil posledné roky života na “svojom hrade” na Kahlenbergu (vrch pri Viedni). Zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni, kde je aj pochovaný. V Petzvalom rodnom dome v Spišskej Belej je od roku 1964 múzeum venované dejinám fotografie a jeho dielu. Po slávnom spišskom rodákovi je pomenovaný aj jeden z kráterov Mesiaca a na návrh Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici dostala po ňom meno planétka, ktorú v roku 1980 objavil český astronóm Antonín Mrkos. 20 sar ed
Odporúčané články
V polovici novembra sme uverejnili článok s prehľadom dostupnosti rôznych druhov zariadení pre seniorov v rámci Košíc. Košický samosprávny kraj zriaďuje dve špecializované zariadenia pre seniorov. Do redakcie sa nám ozvala čitateľka, ktorú nepríjemne prekvapila informácia od zamestanca jedného z týchto zariadení. Jej príbuzného neprijímu, pretože od KSK dostali informáciu, že klientov nemôžu prijímať. Adresovali sme preto otázky na KSK, prečo je to tak a dokedy bude tento stav trvať.
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
