VODÁRENSTVU HROZÍ KOLAPS: Zdechovský kritizuje Tarabu (EXKLUZÍVNY ROZHOVOR)

Slovensko sa opäť ocitlo pod drobnohľadom európskych inštitúcií, no tentoraz ide o vážne výčitky, ktoré nemožno ignorovať. Delegácia Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu (CONT), vedená českým europoslancom Tomášom Zdechovským, pricestovala na Slovensko koncom mája 2025, aby preverila, ako krajina nakladá s eurofondmi, či dodržiava princípy transparentnosti a právneho štátu, a ako rieši dlhodobo zanedbávanú vodárenskú infraštruktúru. Misia odhalila systémové zlyhania, ktoré ohrozujú nielen prístup obyvateľov k pitnej vode, ale aj ekonomickú stabilitu a dôveru Bruselu v Slovensko. Podozrenia z netransparentného čerpania eurofondov, zastaraná vodovodná sieť a odmietavý postoj vlády, najmä ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť krajiny. O zisteniach delegácie, prekážkach zo strany vlády a hroziacich dôsledkoch sme sa rozprávali so šéfom misie Tomášom Zdechovským v exkluzívnom rozhovore pre KOŠICE: DNES, ktorý viedol šéfredaktor portálu Ladislav Miko.

CIELE MISIE NA SLOVENSKU

Delegácia pod vedením Zdechovského, člena frakcie Európskej ľudovej strany (EPP), mala jasne definované ciele: preveriť čerpanie eurofondov, transparentnosť ich využívania a dodržiavanie pravidiel právneho štátu. Slovensko už roky čelí podozreniam z netransparentného nakladania s európskymi zdrojmi, pričom viaceré kauzy, ako napríklad poľnohospodárske dotácie, viedli k medzinárodnej kritike a v niektorých prípadoch aj k dočasnému pozastaveniu financií. Misia sa zamerala na konkrétne problémy, ako sú zneužívanie fondov v poľnohospodárstve, ale aj na systémové nedostatky, vrátane kritického stavu vodárenskej infraštruktúry, ktorá je podľa odborníkov na pokraji kolapsu.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Europoslancovi Zdechovskému sa na Slovensku vyhrážajú smrťou

„Naša misia na Slovensku mala dva hlavné ciele. Prvým bolo diskutovať s predstaviteľmi vlády, samospráv a ďalšími kľúčovými aktérmi o podozreniach z netransparentného čerpania európskych fondov, ktoré sa na Slovensku objavujú už roky. Druhým cieľom bolo otvoriť dialóg s politikmi, či už z koalície, alebo opozície, o systémových problémoch, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť efektívne využívanie týchto zdrojov. Nepricestovali sme sem, aby sme niekoho obviňovali, ako to niektorí slovenskí politici skreslene prezentovali. Naším cieľom je chrániť peniaze európskych daňovníkov, zabezpečiť, aby boli použité správne, a pomôcť Slovensku predísť vážnym problémom, ktoré by mohli mať ďalekosiahle dôsledky pre jeho občanov. Žiaľ, namiesto konštruktívneho dialógu sme v niektorých prípadoch narazili na odmietanie a neochotu spolupracovať,“ uviedol Zdechovský pre KOŠICE: DNES.

ZNEUŽÍVANIE FONDOV A CHÝBAJÚCE KONTROLY

Jedným z najzávažnejších zistení delegácie bolo, že systém kontroly eurofondov na Slovensku zlyháva. Zdechovský poukázal na dlhodobé systémové problémy, ktoré pretrvávajú napriek prísľubom z minulosti o ich náprave. „Počas našej misie sme zistili, že kontroly európskych fondov na Slovensku neprebiehali tak, ako by mali. To je veľmi alarmujúce, najmä keď si uvedomíme, že už pred siedmimi rokmi nám boli zo strany Slovenska sľúbené konkrétne kroky na zlepšenie transparentnosti a dohľadu nad čerpaním fondov. Tieto sľuby však neboli dodržané, a to je vážny problém. Bez fungujúceho systému kontrol nie je možné zaručiť, že prostriedky EÚ sú využívané správne, a to ohrozuje dôveru európskych daňovníkov,“ povedal Zdechovský.

Na otázku, či je možné jednoznačne potvrdiť zneužívanie eurofondov, Zdechovský odpovedal rázne: „Áno, môžeme jednoznačne vyhlásiť, že časť európskych prostriedkov, ktoré boli určené na poľnohospodárstvo, bola zneužitá organizovanými skupinami a mafiami. Počas našej misie sme identifikovali konkrétne prípady, kde fondy nesmerovali tam, kam mali, a boli zneužité na projekty, ktoré nesúviseli s pôvodným účelom. Okrem toho sme našli náznaky, že tieto aktivity mohli byť prepojené na konkrétnych politikov. Nemôžeme to v tejto chvíli úplne vylúčiť, ba naopak, zdá sa, že takéto prepojenia existujú. Samozrejme, tieto podozrenia musí ešte potvrdiť nezávislé vyšetrovanie, ale už teraz je jasné, že systém zlyhal,“ uviedol pre KOŠICE: DNES.

Zdechovský konkrétne spomenul kauzy, ako napríklad dotácie na „haciendy“, kamióny či požičovne karavanov, ktoré podľa neho ilustrujú systémové zlyhania. „Keď sa pozrieme na niektoré výzvy a fondy, je zrejmé, že boli od začiatku zle nastavené a zle riadené. Napríklad projekty, ako haciendy, kamióny alebo požičovne karavanov, ukazujú, že peniaze nešli tam, kde mali, a že celý proces bol netransparentný. K presnej výške zneužitých prostriedkov sa zatiaľ vyjadrovať nechcem, pretože ešte musíme preveriť ďalšie fondy, ale už teraz je jasné, že ide o vážny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú nápravu,“ dodal.

SLOVENSKÉMU VODÁRENSTVU HROZÍ KOLAPS

Jednou z najkritickejších tém misie bolo vodárenstvo, ktoré na Slovensku trpí obrovským investičným a technologickým dlhom. Zdechovský varoval, že vodárenská infraštruktúra je v katastrofálnom stave, čo ohrozuje kvalitu pitnej vody, životné prostredie a zdravie obyvateľov. Podľa neho je situácia natoľko vážna, že bez okamžitých opatrení hrozí v niektorých regiónoch kolaps vodovodnej siete, čo by znamenalo vážne obmedzenia v dodávkach vody a environmentálne škody.

„Stav vodárenskej infraštruktúry na Slovensku je alarmujúci, a to je niečo, čo sme počas našej misie jasne identifikovali. V tejto chvíli je spočítané, že aj keby sme všetky peniaze, ktoré má Slovensko k dispozícii z európskych fondov, investovali výlučne do vodárenstva, stále by to nestačilo na pokrytie potrieb tohto sektora. Slovensko má regulovanú cenu vody, ktorá absolútne nezodpovedá reálnym nákladom na jej výrobu, dopravu a údržbu siete. To znamená, že vodárenské spoločnosti nemajú dostatok prostriedkov ani na základné opravy, nieto ešte na modernizáciu. Sieť je na mnohých miestach stará niekoľko desaťročí, v niektorých oblastiach dokonca pochádza z čias socializmu, a bez zásadných zmien – či už zvýšením cien vody, alebo iným spôsobom financovania – Slovensko do budúcna nebude schopné túto sieť prevádzkovať. Ak sa nič nezmení, hrozí, že v niektorých regiónoch dôjde k úplnému kolapsu vodárenskej sústavy, čo by znamenalo obmedzenie prístupu k pitnej vode, vážne environmentálne problémy a zdravotné riziká pre obyvateľov,“ varoval Zdechovský v rozhovore pre KOŠICE: DNES.

Zdechovský zdôraznil, že jedným z hlavných dôvodov tejto krízy je nesplnenie predvstupných záväzkov Slovenska do EÚ, ktoré zahŕňali modernizáciu vodárenskej infraštruktúry. Podľa neho ide o dlhodobý problém, ktorý sa vlády roky snažili ignorovať. „Slovensko nesplnilo svoje predvstupné záväzky v oblasti dobudovania vodárenskej infraštruktúry, a to je fakt, ktorý je podložený správami Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov. Väčšina tejto infraštruktúry bola vybudovaná ešte za komunizmu, a hoci za posledných 30 rokov došlo k čiastočným obnovám, nie je to ani zďaleka dostatočné. Za posledných 20 rokov bolo z európskych fondov investovaných mnoho prostriedkov do vodárenstva, ale aj tak sme ďaleko od udržateľného systému. Pokiaľ Slovensko nezmení prístup a nenájde spôsob, ako túto infraštruktúru financovať a udržiavať, stane sa z vodárenstva čierna diera na peniaze, ktorá pohltí ďalšie zdroje bez reálneho výsledku. Bez systémových zmien hrozí, že problémy sa budú len prehlbovať, až kým systém úplne nezlyhá,“ uviedol pre KOŠICE: DNES.

Podľa europoslanca je kľúčovým problémom regulácia cien vody, ktorá je na Slovensku umelo udržiavaná na nízkej úrovni, čo bráni vodárenským spoločnostiam generovať dostatočné príjmy na investície. „Cena vody na Slovensku je umelo držaná pod úrovňou, ktorá by pokryla skutočné náklady. To znamená, že vodárne nemajú peniaze na modernizáciu, na opravy, a dokonca ani na bežnú prevádzku. Tento model je absolútne neudržateľný. Ak sa tento systém nezmení, Slovensko sa dostane do situácie, kedy nebude schopné zabezpečiť ani základné služby spojené s dodávkou pitnej vody. To nie je len technický problém, ale aj environmentálny a zdravotný, pretože zastaraná infraštruktúra vedie k únikom vody, znečisteniu a zníženiu kvality pitnej vody,“ hlbšie vysvetlil Zdechovský.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Europoslanci odchádzajú zo Slovenska s obavami z čerpania eurofondov

TARABA A JEHO HLÚPY KOMENTÁR

Zdechovský ostro kritizoval ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za jeho postoj k delegácii. Minister sa odmietol stretnúť s členmi misie a namiesto konštruktívnej diskusie zverejnil na sociálnych sieťach kritické vyjadrenia, ktoré Zdechovský označil za nevhodné a neprofesionálne. Podľa europoslanca tento prístup svedčí o nezáujme vlády riešiť vážne problémy vodárenstva a o nedostatku politickej zodpovednosti.

„Chceli sme s pánom ministrom Tarabom diskutovať o tom, ako Slovensko plánuje financovať vodárenskú infraštruktúru, ktorá je v kritickom stave. Žiaľ, namiesto toho, aby si našiel čas na vecnú diskusiu, zverejnil na sociálnych sieťach hlúpy komentár, ktorý ničomu nepomohol. Máme k dispozícii expertné správy, údaje Európskej komisie, porovnania investícií do vodovodnej infraštruktúry v celej Európskej únii, a napriek tomu pán minister nebol ochotný venovať nám ani päť minút, aby si vypočul naše zistenia a argumenty. Takýto postoj považujem za nekultúrny a nezodpovedný. Ak niekto nie je schopný demokraticky diskutovať a obhájiť svoje postoje, najmä keď ide o tak vážnu tému, ako je vodárenstvo, tak je to on, kto nesie politickú zodpovednosť. A poviem to na rovinu – ak sa situácia nezmení, o desať rokov, keď budú občania Slovenska platiť za vodu desaťnásobné sumy, mali by si spomenúť na pána ministra Tarabu a volať ho k zodpovednosti za to, že neurobil nič na odvrátenie tejto krízy,“ vyhlásil Zdechovský pre KOŠICE: DNES.

Zdechovský zdôraznil, že Tarabovo odmietnutie dialógu nie je len otázkou osobného postoja, ale má širšie dôsledky pre Slovensko. „Keď máte na stole správy, ktoré jasne ukazujú, že vodárenská infraštruktúra je na pokraji kolapsu, a minister životného prostredia, ktorý by mal byť kľúčovou osobou pri riešení týchto problémov, odmieta diskutovať s odborníkmi a zástupcami Európskeho parlamentu, je to signál, že vláda situáciu neberie vážne. Takýto prístup je neakceptovateľný, a ak sa nezmení, Slovensko bude čeliť vážnym následkom, vrátane straty podpory z EÚ,“ dodal.

SÚKROMNÉ INVESTÍCIE A DLHOPISY

Podľa Zdechovského EÚ nekladie prekážky súkromnému kapitálu, no Slovensko zavádza regulačné opatrenia, ktoré bránia efektívnemu financovaniu. Zdechovský kritizoval prístup vlády, ktorá namiesto podpory inovatívnych riešení zavádza obmedzenia, ako napríklad zákazy vyplácania zisku akcionárom vodárenských spoločností.

„EÚ nebráni žiadnym súkromným investíciám do vodárenstva, a to je dôležité zdôrazniť. Štát má, samozrejme, právo dohliadať na to, aby nedochádzalo k zneužívaniu prostriedkov alebo k nežiaducim prevodom vlastníctva, ale to nie je podstatou problému, o ktorom sme chceli diskutovať. My chceme hovoriť o tom, ako zabezpečiť, aby vodárenská infraštruktúra, ktorá bola z veľkej časti vybudovaná ešte za komunizmu, mohla fungovať aj v budúcnosti. Dnes je systém na Slovensku nastavený tak, že regulácia ide príliš ďaleko – kohútiky sú utiahnuté až príliš. Ak vláda nenájde spôsob, ako financovať obnovu infraštruktúry, či už cez zvýšenie cien vody, alebo cez iné zdroje, a namiesto toho len zavádza zákazy, ktoré bránia investíciám, tak situáciu iba zhoršuje. Ja som ochotný počúvať argumenty vlády, a ak ma minister presvedčí, že má lepšie riešenie, budem mu tlieskať. Ale zatiaľ som žiadne riešenie nevidel – iba zákazy, ktoré nič neriešia a problémy prehlbujú,“ uviedol Zdechovský pre KOŠICE: DNES.

Zdechovský sa vyjadril aj k pripravovanej legislatíve, ktorá zavádza predkupné právo štátu pri emisii akýchkoľvek cenných papierov vydávaných vodárenskými spoločnosťami – teda aj dlhopisov. „Ja osobne mám veľké obavy z akýchkoľvek nákupov štátu.Ja si myslím, že voľný trh v kombinácii s reguláciou cez mestá a kraje je najlepším spôsobom, ako spravovať vodné zdroje a distribúciu vody. Môžem vám ukázať príklady z Českej republiky, kde vodárenstvo funguje efektívne, a je mi záhadou, prečo Slovensko zavádza opatrenia, ktoré komplikujú prístup ľudí ku kvalitnej pitnej vode. Kvalita vody priamo závisí od stavu infraštruktúry, a ak je infraštruktúra zastaraná, môžete vodu akokoľvek draho upravovať, no k ľuďom sa dostane v zlom stave,“ povedal Zdechovský pre KOŠICE: DNES.

DÔSLEDKY PRE SLOVENSKO: VAROVANIE A ZDVIHNUTÝ PRST

Zdechovský varoval, že ak Slovensko nezmení svoj prístup k vodárenstvu a čerpaniu eurofondov, EÚ môže v budúcnosti zastaviť financovanie projektov na obnovu infraštruktúry. Podľa neho ide o vážne varovanie, ktoré Slovensko musí brať vážne, ak chce predísť strate podpory z Bruselu. „Pokiaľ Slovensko nezmení svoj spôsob fungovania, Európska únia v najbližších rokoch nebude schvaľovať peniaze na obnovu vodárenskej infraštruktúry. To nie je len moje tvrdenie – je to niečo, čo sme diskutovali v rámci nášho tímu a v spolupráci s Európskym dvorom audítorov. Slovensko nesplnilo svoje predvstupné záväzky v oblasti dobudovania tejto infraštruktúry, a to je fakt, ktorý je podložený správami a analýzami. Dávame vám jasné varovanie a zdvihnutý prst, a toto bude uvedené aj v správe, ktorú odtiaľto odvezieme. Ak sa nič nezmení, Slovensko riskuje, že príde o finančnú podporu, ktorá je nevyhnutná na záchranu jeho vodárenského systému,“ uviedol Zdechovský.