ZDRAVIE: Viac ako 4000 pacientov s cukrovkou na Slovensku má amputovanú nohu
Bratislava 23. septembra (TASR) – Diabetes mellitus (cukrovka) je veľmi časté a závažné metabolické ochorenie a svojím výskytom nadobúda charakter epidémie. V roku 2013 počet pacientov s diabetom vo svete prekročil 380 miliónov. “Na Slovensku je toto ochorenie známe u viac ako siedmich percent populácie, teda u viac ako 350.000 obyvateľov a predpokladáme, že u ďalších 100.000 až 150.000 zatiaľ nebolo diagnostikované a pacienti nevedia o svojom ochorení,” konštatoval dnes na tlačovej besede predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti Emil Martinka. Jednou z najzávažnejších komplikácií diabetu so zásadným dosahom na kvalitu života pacienta je syndróm diabetickej nohy. Ide o postihnutie štruktúr nohy (chodidla) so vznikom otvorených a ťažko sa hojacich rán. Podľa štatistík má takýto nález 8000 slovenských diabetikov. Podiel pacientov, ktorí museli podstúpiť amputáciu v dôsledku syndrómu diabetickej nohy, predstavuje takmer 1,2 percentá z celkového počtu pacientov s diabetom, teda viac ako 4000 ľudí. Toto hrozivé číslo je však možné zásadne zredukovať včasnou diagnózou a správne vedenou liečbou,” zdôraznil doc. Martinka. Súčasne dodal, že významnú úlohu zohráva aj prístup samotného pacienta, ktorý by mal od začiatku ochorenia ovládať princíp samovyšetrovania a samoošetrovania dolných končatín. Diabetická noha sa zo začiatku nijako neprejavuje, preto je dôležité, aby u každého pacienta s diabetom boli nohy na riziko tejto komplikácie pravidelne vyšetrované a aby každý pacient bol informovaný o možnostiach, ako predísť tejto komplikácii a ako sa o nohy starať. Hlavnými rizikovými faktormi sú diabetická polyneuropatia (poškodenia nervov) a nedostatočné prekrvenie končatín. Najlepšie výsledky v starostlivosti o pacientov s touto komplikáciou cukrovky sa dosahujú zakladaním centier pre diabetickú nohu. Na Slovensku máme v súčasnosti tri takéto centrá: V Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, v Univerzitnej nemocnici v Bratislave a v Univerzitnej nemocnici Košice, ktoré dosahujú výsledky štandardnej európskej úrovne. Pacienti by mali absolvovať vyšetrenie nôh aspoň raz ročne. Riziko vzniku diabetickej nohy sa dá zistiť pomocou štandardných klinických a prístrojových vyšetrení v ambulancii diabetológa. Zisťuje sa citlivosť periférnych nervov, jemná dotyková citlivosť, citlivosť na tlak, schopnosť rozlišovať ostré a tupé podnety, teplotné rozdiely a pod. Problémom však je, že tieto vyšetrenia nie sú hradené poisťovňami. Diabetológovia sa opakovane snažili zaradiť ich medzi poisťovňami hradené vyšetrenia, ale zatiaľ sa im to nepodarilo. Na tlačovej besede sa zúčastnila aj herečka a speváčka Zuzana Haasová, ktorá trpí diabetom už od svojich siedmich rokov, teda 26 rokov. V roku 2005 jej diagnostikovali diabetickú polyneuropatiu, čiže nábeh na diabetickú nohu. Ako povedala novinárom, svoj stav berie vážne a o svoje nohy sa denne stará. Každý deň cvičí, masíruje si nohy, alebo si ich dáva masírovať, sleduje si hladinu cukru v krvi, užíva lieky na výživu ciev. Aj ona, tak ako lekári, radí pacientom s rovnakými problémami, aby cvičili, umývali si nohy teplou vodou, denne aspoň 30 minút chodili, nosili bavlnené ponožky, pohodlnú obuv, a nohy si pravidelne krémovali, aby nevznikala šupinatá koža. Samozrejmosťou je dodržiavanie diéty a snaha dosiahnuť čo najlepšiu glykémiu. ch ed
Odporúčané články
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.