Slovenský raj dostal k 100. výročiu svojho názvu vlastnú hymnu

Slovenský raj dostal k 100. výročiu svojho názvu vlastnú hymnu. Pieseň Chystám sa do raja zložil spevák kapely Smola a Hrušky Jozef Spoko Kramár. Národný park chce aj takýmto spôsobom oficiálne osláviť minuloročné výročie. Vlani sa totiž pre pandémiu koronavírusu sprievodné podujatia organizovať nemohli.

Ako pre agentúru SITA vysvetlil riaditeľ Správy Národného parku (NP) Slovenský raj Tomáš Dražil, tento kút na Spiš mal v minulosti rôzne geografické mená, ako napríklad Hrabušické rokliny či Spišskogemerský kras. Pomenovanie raj z latinského „paradisus“ zanechali pre toto územie podľa jeho slov kartuziánski mnísi po založení kláštora na Kláštorisku v roku 1299. Súčasný názov Slovenský raj sa po prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska, neskôr dostal podľa toho aj pomenovanie národný park.

Hymna národného parku má propagovať turistickú destináciu Slovenský raj. Projekt aj videoklip zafinancovala Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Slovenský raj & Spiš s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR. Dražil ako iniciátor myšlienky uviedol, že umeleckú tvorivosť nechal na speváka, ktorého mama pochádza z Hrabušíc a otec z Letanoviec. „Dohodli sme sa na lokáciach, je tam kosenie Kopaneckých lúk, sú tam pohľady do roklín, do lesov národného parku, na turistické chodníky, Tomášovský výhľad, sú tam aj zábery z Dobšinskej ľadovej jaskyne a podobne, aby sme ukázali zaujímavé miesta,“ povedal riaditeľ správy národného parku. V premiére zaznie skladba dnes o 20:00 na koncerte v historickej Redute v Spišskej Novej Vsi.

Program osláv výročia spojili organizátori aj s Dňom zeme, ktorý pripadá na 22. apríla. V Stredisku environmentálnej výchovy v Spišskej Novej Vsi budú pre deti pripravené viaceré enviroaktivity aj za účasti speváka hymny. V sobotu nadviaže na program každoročná akcia Čistenie Slovenského raja.

Národný park Slovenský raj vznikol nariadením vlády v januári 1988. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1 545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.

Zdroj: (SITA, mt;fa)