So zimou prichádza nebezpečenstvo v podobe pošmyknutia sa na ľade či omrzlín
So zimou prichádza nebezpečenstvo v podobe pošmyknutia sa na lade či omrzlín. V najbližších dňoch sa majú teploty pohybovať pod bodom mrazu. Posádky záchrannej služby zasahujú každoročne počas zimných mesiacov v niekoľko desiatkach prípadov. Informuje o tom Darina Schrenková z oddelenia komunikácie Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) Bratislava.
„Ak ide o staršieho alebo chronicky chorého človeka, môže mať i obyčajný pád až fatálne následky,“ uviedla vedúca referátu vzdelávania v ZZS Bratislava Lucia Mesárošová s tým, že úraz hlavy je oveľa nebezpečnejší, ako napríklad zlomená ruka. Pri zranení hlavy môžu byť následky oveľa vážnejšie. Z toho dôvodu je potrebné si pri páde chrániť najmä hlavu a snažiť sa padať na zadok alebo chrbát a zmierniť dopad rukami.
Stlmiť náraz pomôže hrubá vetrovka, pokrývka hlavy a rukavice. Vhodné je vrstvené oblečenie, ktoré chráni pred omrzlinami. Nimi bývajú najčastejšie postihnuté koncové a nechránené časti tela, ako napríklad prsty, nos a tvár. Postihnuté miesto je bledšie až voskové, necitlivé a v mieste postihnutia sa môže objaviť aj bodová bolesť. „Pacienta zohrievajme vlastnými rukami, ak má napríklad omrznuté prsty na ruke, sám si ju môže dať pod pazuchu. Pomáha teplo aj vlažné obklady, nikdy nie horúca voda. Ak sa objavia pľuzgiere, vyhľadajme lekára,“ uzavrela Mesárošová.
Zdroj: (SITA, DSe;bfe)
Odporúčané články
Modernizácia električkovej trate (MET) na sídlisku Nad jazerom sa už zdarne prehupla do svojej druhej polovice. Momentálne všetko nasvedčuje tomu, že dodržaný bude aj zmluvný termín ukončenia stavebných prác, ktorý je naplánovaný na prelom júla a augusta.
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
