Spomínali na Juzeka Psotku

Na pamätnej tabuli v Parčíku Jozefa Psotku sú vyobrazené dva legendárne vrcholy – Mount Everestu a Gerlachu. Na jednom z nich mu srdce vždy zaplesalo, na druhom prestalo biť.

Horolezecká legenda v extrémnych horolezeckých podmienkach zachovávala mravné a etické princípy tohto športu – solidaritu, vzájomnú podporu, zodpovednosť a priateľstvo. Tieto slová predniesla dnes pri pamätnej tabuli v Parčíku Jozefa Psotku jeho sestra Eva Mathéová.

„V tejto časti mesta na Železnej ulici sme sa narodili. Otec bol rušňovodič, blízko bolo depo. Toto je zóna nášho života, odkiaľ sme vychádzali,“ povedala.

Priateľstvo nadovšetko

Jozef Psotka, ktorý zahynul 16. októbra 1984 na Mount Evereste, zachovával hodnotu skutočného priateľstva na každej horolezeckej expedícii. Pri spomienke na výstup na piatu najvyššiu horu sveta Makalu, vysokú 8 463 metrov, sa všetkým tisli slzy do očí. „Chyba Jana Kounického z vrcholového družstva a následný pád znamenal, že nebol schopný sám zostupovať. Jozef spolu s Ivanom Fialom ho transportovali do piateho tábora, ale ďalej to nešlo…“ 

Pokus o výstup na vrchol sa tak v roku 1973 zmenil na záchrannú akciu. „Môj brat s ním zostal v osemtisícovej výške takmer až do konca jeho života. Po ôsmich dňoch dostal do vysielačky jasný príkaz, aby sa kvôli vlastnej rodine vrátil dolu. Vyčerpaný napokon zostúpil do základného tábora…“

Bol im vzorom

Na dnešnej spoločnej spomienke sa zúčastnili i študenti Gymnázia na Šrobárovej ulici, kde Jozef Psotka študoval. Sandra Vaľková prečítala pred pamätnou tabuľou v mene všetkých spolužiakov tieto vety:„Sme hrdí, že bol absolventom našej školy. Svojimi činmi a postojom k životu nás všetkých inšpiroval a možno aj jeho zásluhou rastie na Šrobárke nová horolezecká generácia,“ uviedla študentka 2. A triedy. 

Že zo strany školy nešlo o formálnu akciu, ako to pri mnohých spoločenských podujatiach býva, svedčí fakt, že pedagogička Dana Bugorčíková sama pokorila najvyšší vrch Rakúska Grossglockner vysoký 3 798 m.

„Zatiaľ to bol môj najvyšší lezecký výstup. Na vrchole je niečo, čo asi každý lezec pociťuje s obrovskou radosťou – pokoj duše, kľud, ticho a premýšľanie v sfére oblakov, kde všetky starosti necháte tam dole,“ povedala učiteľka telesnej výchovy.

„Psotka bol skromný, obetavý a jeho morálne vlastnosti sú veľkým vzorom ako pre nás učiteľov, tak aj pre žiakov našej školy,“ dodala Bugorčíková.

TOP ČLÁNOK

AUDIO

ANALÝZA

Ako NKÚ MANIPULUJE DÁTA? Zdrojový kód potvrdil, že VÝSLEDKY NKÚ SÚ VOPRED NAPÍSANÉ!

Analýza potvrdila ako štátny úrad manipuluje dáta pri ich zbere. Zdrojový kód dotazníkov NKÚ priamo dokazuje, že výsledky auditu sú vopred napísané!

[ad][/ad] 

Bez požehnania

Košický rodák takto opísal radostné pocity na vrchole osemtisícoviek. „V tej chvíli človek myslí na všetkých, ktorých má rád, na krajinu, v ktorej vyrástol a ktorá ho vychovala. Dožičil by som prežiť ten pocit každému, kto dáva športu všetko, kto sa čestne borí v pote tváre s prekážkami, čo sa stavajú do cesty,“ povedal pred rokmi Jozef Psotka. 

Pred každou výpravou dostal Jozef požehnanie od svojej mamičky. „Na Mount Everest však odišiel bez neho, keďže ona už vtedy nežila. A napokon sa ani on nevrátil domov,“ povedala na záver spomienkovej akcie Eva Mathéová.

Čítajte aj:

• Prví Slováci vystúpili pred 35 rokmi na najvyššiu horu sveta. Radosť však vystriedal smútok
• Výstupom na Everest si splnil svoj životný sen

Foto: Veronika Janušková 

[ad2][/ad2]