Starosta Luníka IX verí, že osada môže do dvoch rokov zmiznúť

Keď vznikol požiar v chatrči, kde uhoreli aj deti, následne sa preniesol aj na ďalšie chatrče. Spolu tak vyhorelo šesť chatŕč. “Z ostatných stihli rodiny vybehnúť, ale ostali bez náhradného bývania. Šesť obydlí vyhorelo, ale ostalo tam ešte asi 56 obydlí. Rodiny sme umiestnili do núdzového bývania pred miestnym úradom. Tam majú všetko, čo potrebujú. Teplo, vodu, sociálne zariadenie, plus sme im zabezpečili potraviny, hygienické potreby, vedia tam dočasne fungovať. Mestská časť sa im snaží nájsť náhradné bývanie. My chceme, aby už do Vianoc mohli bývať,” uvádza starosta MČ Luník IX Marcel Šaňa.

Starosta vidí riešenie jedine v prestupnom bývaní

Starosta stav osady zdedil a podľa jeho slov to nikto predtým neriešil. Osada sa rozrástla, lebo za Luníkom IX aj tak bývalo niekoľko desiatok rodín. “Ja sa to snažím riešiť už pomaly jedenásty rok, sčasti pomohlo mesto, lebo nám posunulo pozemok” vysvetľuje starosta.

Projekt prestupného bývania má riešiť nelegálne chatrče. “My sme intenzívne pracovali na projekte prestupného bývania. Snažím sa, aby ľudia dostali legálne bývanie, lebo na sídlisku nie sú voľné byty,” hovorí Šaňa a dodáva, že dôvodom absencie bytov je, že tie staré sa búrali. V tých, ktoré ostali, ešte žijú viacpočetné rodiny. “Tým, že mesto prijalo rozhodnutie zbúrať domy, vytvorilo túto situáciu. Ja som v samospráve prijal tento stav,” vysvetľuje ďalej starosta.

Mestská časť nemá až také finančné zdroje, aby postavila byty a je závislá od európskych fondov. Pripravili preto projekt prestupné bývanie, ktorý bude fungovať na princípe zásluhovosti. “Projekt je na výstavbu 48 bytov, budú to 4 bytové domy po 12 bytových jednotiek. Do tých bytov pôjdu rodiny, ktoré budú spĺňať podmienky. Jeden z rodiny musí byť zamestnaný, musí udržiavať súčasný byt, platiť všetky náklady spojené s bývaním a deti musia mať dobrú školskú dochádzku,” hovorí Šaňa. Do uvoľnených bytov na sídlisku potom plánujú nasťahovať rodiny z Mašličkova.

Problémom sú ceny materiálov aj zdĺhavé procesy

Koncom roka 2019 žiadali z MČ dotáciu z eurofondov, keď starosta podpísal zmluvu o poskytnutí NFP na 2,7 milióna eur, z ktorých majú financovať 48 bytov. “Lenže tie procesy trvali 8 až 9 mesiacov a počas pandémie ceny materiálu veľmi rástli. Už keď sme vybrali dodávateľa stavby a podpísali zmluvu o NFP z eurofondov, už sme nedokázali ten rozdiel dofinancovať a bol som nútený zrušiť zmluvu o poskytnutí NFP,” vysvetľuje starosta genézu problému.

Ďalej museli dofinancovať aktualizáciu projektu, lebo keď už skončilo stavebné povolenie, tak vyšlo nové nariadenie, že stavba musí spĺňať energetickú hospodárnosť budovy A0. Potrebovali preto predĺžiť stavebné povolenie aj prepracovať projektovú dokumentáciu a výdavky rástli. “Stálo nás to ďalších 20-tisíc eur. Potom sme museli vysúťažiť ďalšiu firmu, ktorá to urobí, a to stálo 50-tisíc eur. Prvotná dokumentácia stála 23-tisíc eur,” vyratúva náklady starosta. Byty majú stáť na pozemku po zbúraných bytových domoch. Sú to pozemky mesta, pre MČ ich dali do prenájmu na 30 rokov.

Minulý rok v októbri vyšla vhodná výzva, na ktorú boli na miestnom úrade pripravení. “Máme nové stavebné povolenia, podali sme projekt a rok čakáme na schválenie,” hovorí starosta.

Do konca roka dostanú rozhodnutie o schválení alebo neschválení. “Alokácia bola malá, my máme projekt na 5,8 milióna. Ak nám to schvália, tak postavíme nové byty a osadu zlikvidujeme, aby sa tragédia neopakovala,” dúfa Šaňa v riešenie problému. V zmluve s dodávateľom sa uvádza, že výstavba prechodného bývania by trvala dva roky.

Bezpečnostné opatrenia po požiari

V rámci prevencie ďalších požiarov príde do osady požiarny technik vysvetliť základy bezpečnosti. “Požiarny technik bude robiť s obyvateľmi jednoduché školenia s videami, aby im vysvetlil, že netreba dať blízko piecky napríklad gauč. Pod pieckou musí byť plech, ktorý keď bude treba, tak zakúpime. Technik má skúsenosti z iných osád, vie pracovať s týmito ľuďmi. Odporučili nám ho z úradu splnomocnenca,” vysvetľuje starosta. Na sídlisku sú prítomní aj pracovníci MOPS a učia ľudí, čo môžu páliť, ale kontrolovať ich nemôžu.

Aj keď Rómovia bývajú na cudzích pozemkoch, demolácia neprichádza do úvahy, lebo nemajú kde bývať. Ak to dlhodobo využívajú na bývanie, podľa starostových slov aj súd rozhodol, že búrať sa nesmie. “Najprv musia dostať nejaké bývanie, potom to budeme celé búrať a vyčistíme to tam,” vysvetľuje problematiku starosta Luníka IX.