Starosta spolupracuje s kriminálkou
Verejné zhromaždenie v Mestskej časti Košice – Krásna malo v stredu búrlivý priebeh. Vlastníci pozemkov okolo štrkoviska kritizovali všetkých, ktorí majú niečo spoločné s jeho zasypávaním. Prekáža im, že takto sa znehodnocuje ich životné prostredie aj hodnota ich majetkov.

Štrkovisko zasypáva firma BARP. Obvineniam občanov, že do vody sypú odpad namiesto stavebnej sute, čelil splnomocnenec firmy Ladislav Bata. Na stretnutie neprišiel nikto z okresného úradu, ktorý povolenie na zasypávanie vydal pred niekoľkými rokmi. „Hlavní vinníci sú na košických štátnych úradoch. Dovolia, aby sa tu dialo to, čo sa deje. Na nich treba poukázať. Oni kryjú záujmy lobistov,“ hnevali sa hromadne na neprítomnosť zástupcov okresného úradu ľudia. „Štátna správa zatvára oči pred tým, čo sa na štrkovisku deje,“ povedal na zhromaždení v kultúrnom dome starosta Krásnej Marek Kažimír. Zasypávanie štrkoviska sa realizuje preto, že tam má byť priestor pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV). Investorom je spoločnosť Krásna pri jazere. Ani jej konateľ neprišiel na stredajšie stretnutie. „Je tam asfalt, azbest, igelity“

L. Bata z firmy BARP odmieta obvinenia, že do vody sypú „čokoľvek“. Argumentoval aj nálezom hygienikov, že v štrkovisku je voda pitná: „Je pravda, že sa vysypalo a našlo pri štrkovisku aj iné ako povolená stavebná suť. Ale do vody sa to nedostalo. Odpad sme nechali odviezť preč. Boli tu kontroly, inšpekcia, všetko máme v poriadku.“ Každá veta jeho obhajoby bola sprevádzaná búrkou nevôle majiteľov pozemkov. „Vy by ste chceli mať dom na takej kope odpadu? Mal som pozemky vedľa tých, kde môžete sypať, zničili ste aj tie moje. Kto kedy dá toto územie do poriadku? Je tam asfalt, azbest, igelity. Toto je podľa vás stavebná suť? Je to skládka odpadu a nie stavba!“ kričali rozhorčení ľudia. „Máme nad váhou kameru, ale čo je vo vnútri fúry, na tatrovke nevidíme. Preto sa to môže objaviť na pozemkoch, ale potom to likvidujeme a nesypeme do vody,“ kontroval konateľ BARPu. „Kúpte môj pozemok a sypte si tam, čo chcete,“ vyjadrila svoj názor a asi jeden z hlavných motívov nespokojnosti Margita Škraková. Petícia žiada zriadiť komisiu

Mikuláš Škrak, jeden z nespokojných občanov.
Po búrlivej diskusii dal starosta hlasovať o petícii. Jednohlasne bol jej návrh prijatý. Čoskoro sa začnú v mestskej časti zháňať pod ňu podpisy. Petícia žiada zriadiť inšpekčnú komisiu. Tá má vykonať kontrolu dodržiavania podmienok zasypávania štrkoviska podľa podmienok, aké určil pri povolení Okresný (predtým obvodný) úrad životného prostredia Košice. Starosta tiež povedal, že spolupracuje s kriminálnou políciou, ktorá koná vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi. „My chceme štrkovisko ako rekreačnú zónu a nedovolíme ho zasypať,“ doplnil Kažimír.
Kažmír: Cestu neuvoľníme
Koncom septembra starosta Kažimír betonovými zátarasmi zablokoval prístupovú cestu k štrkovisku. Tým znemožnil firme BARP pokračovať v zasypávaní. „Stanovisko je jasné. Rozbehneme petíciu. Pošleme ju ministrovi. Zatarasili sme cestu pre autá s odpadom a pokiaľ inšpekcia nepreskúma, čo sa tu deje, cestu neuvoľníme. BARP nezvláda situáciu.“
Okresný úrad zvolal ďalšie stretnutie
„Budúci týždeň je zvolané jedno pracovné stretnutie u nás, kde by sa mal zaujať nejaký postoj k tomuto problému. Nech sa na zhromaždení vyjadria ľudia,“ takto vysvetlil svoju neúčasť na zhromaždení v Krásnej Marek Ružička z Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie.
Foto 1: archív MČ Nad Jazerom Foto 2,3,4: Veronika Jnušková
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhuje znížiť stupeň ochrany povodia vodárenskej nádrže Starina v rámci zonácie Národného parku Poloniny, čo by mohlo ohroziť pitnú vodu viac ako 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Organizácia Aevis varuje, že tento krok predstavuje vážnu hrozbu a veľký hazard pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.