Štátna tajomníčka Brocková pripomenula väčšiu potrebu podpory výskumu a vnímania potenciálu žien
Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) Ingrid Brocková v utorok 30. novembra spolu s veľvyslancom SR v Českej republike Rastislavom Káčerom, spoluzakladateľkou spoločnosti Sensoneo Andreou Basilovou, riaditeľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Máriou Bielikovou a zakladateľkou firmy Matsuko, víťazkou ocenenia European Tech Women Awards 2020 Máriou Virčíkovou, diskutovali na podujatí Hospodárskych novín na tému Ženy inovátorky. Diskutéri sa zhodli na potrebnej väčšej podpore rozvoja výskumu a realizácie potenciálu žien.
„Slovensko v medzinárodnom porovnaní inovačnej výkonnosti dlhodobo stagnuje, musíme zintenzívniť spoluprácu verejného a súkromného sektora v podpore celého inovačného ekosystému. My na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí organizujeme množstvo podujatí doma na Slovensku ako aj v zahraničí prostredníctvom ekonomickej diplomacie. Cieľom je sieťovanie, podpora medzinárodnej spolupráce, zdieľanie dobrej praxe a identifikácia investorov či partnerov pre naše subjekty,“ uviedla Brocková.
Ženy sú podľa štátnej tajomníčky rezortu diplomacie stále nevyužitým potenciálom ako v súkromných spoločnostiach, tak aj vo verejnom sektore. Najčastejšími prekážkami pre ženy na trhu práce sú stereotypy a tiež možnosti skĺbiť rodinný a profesionálny život.
Zdroj: (SITA, gko;bfe)
Odporúčané články
MČ si vďaka nim vyrába vlastnú elektrinu a očakáva, že v porovnaní s predošlým obdobiami ušetrí 30 percent nákladov. Ako samospráva informovala, už v súčasnosti využíva obnoviteľné zdroje energie na štyroch zo svojich piatich budov.
Zamestnávali ich najmä popadané stromy a konáre, ale aj roje včiel a požiar rušňa.
Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.
