Súhlas parlamentu s väzbou poslanca by mal zostať v ústave zachovaný

Článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady SR, by mal zostať zachovaný. Myslí si to ústavný právnik a bývalý poslanec parlamentu Peter Kresák, ktorý agentúre SITA povedal, že „nech to tam radšej zostane v tejto situácii“.
Parlament aktuálne rokuje o tom, či bude súhlasiť s väzobným stíhaním poslanca a bývalého premiéra Roberta F. (Smer-SD). Ak by parlament s väzbou súhlasil, musel by o nej ešte rozhodnúť súd. Počas väzby by Robertovi F. poslanecký mandát nezanikol, len by si ho neuplatňoval. Kresák v tejto súvislosti upozornil, že sa naráža na problém, že takýto poslanec nemôže vykonávať svoj mandát pred tým, ako by bol právoplatne odsúdený. „Áno, je to problém,“ poznamenal Kresák.
Predseda Obyčajných ľudí a osobností (OĽaNO) Igor Matovič tento týždeň na tlačovej besede uviedol, že pasáž ústavy o tom, že parlament musí súhlasiť s väzbou poslanca, je pohrobkom poslaneckej imunity a nemala by v právnom poriadku figurovať. „Nepatrí to do rúk poslancom. Je to niečo, čo patrí do rúk len a len súdom,“ hovoril Matovič. Avizoval, že OĽaNO príde s iniciatívou spomínanú pasáž z ústavy vypustiť. Obáva sa však, že sa nepodarí dosiahnuť v tejto veci potrebnú ústavnú väčšinu.
Predseda koaličného poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský nechcel agentúre SITA povedať, či by podporili iniciatívu koaličného partnera, pretože „takýto návrh na stole nie je“. Pčolinský neprezradil ani vlastný postoj k tejto téme. „Som člen koaličnej rady, podpredseda strany, predseda poslaneckého klubu. Čiže môj postoj sa môže brať ako postoj celého hnutia a ten vôbec nemusí byť rovnaký. Budeme to riešiť na koaličnej rade, dovtedy to nemá zmysel riešiť,“ doplnil Pčolinský.
Pokiaľ ide o trestnoprávnu imunitu poslancov, tá sa zrušila v lete v roku 2012. Schválila sa po širokej politickej zhode naprieč straníckym parlamentným spektrom. Odvtedy je možné poslancov trestnoprávne stíhať. Zákonodarcov však nemožno postihnúť za výroky v pléne alebo v orgánoch parlamentu a za hlasovanie, čo platí aj po skončení ich mandátu.
Právnik Kresák povedal, že nikdy nebol priateľ alebo zástanca zrušenia poslaneckej imunity, ale na druhej strane sa viacerí poslanci podľa neho dopúšťali „kadečoho“. Spomenul dopravné nehody či naháňačky s policajtmi. „V normálnej spoločnosti, kde sa poslanci normálne chovajú, je potrebné ich chrániť, aby mohli vykonávať svoj mandát. Ale ako spoločnosť sme sa ocitli v divnej situácii, keď poslanci začali páchať trestné činy,“ dodal Kresák.
Zdroj: (SITA, isu;jme)
Odporúčané články

Kedysi luxusná vila, dnes strašiak sídliska. Dom fotografa Rozmana už takmer desať rokov chátra a priťahuje neželaných návštevníkov. Obyvatelia okolitých panelákov sa denne stretávajú s hlukom, asociálmi a rušením verejného poriadku. Napriek zásahom polície sa situácia nemení. Kto nesie zodpovednosť a ako sa situácia vyrieši?

Poltucet verejných budov v meste by sa v najbližšej dobe mohol dočkať investícií na zníženie ich energetickej náročnosti za 7,1 milióna eur. Na samotné stavebné úpravy verejných budov by išlo takmer 6,1 milióna eur a na spracovanie projektových dokumentácií pre ich plánovanú obnovu ďalší milión eur. O schválení týchto investícií rozhodnú poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zajtrajšom rokovaní.

Detská fakultná nemocnica v Košiciach pokračuje v ušľachtilej tradícii. V priebehu celého júna 2025 organizuje 18. ročník kampane Kvapka krvi pre detskú onkológiu, ktorej cieľom je zabezpečiť dostatok krvi pre malých pacientov s onkologickými a inými závažnými diagnózami.