Anders Fogh Rasmussen: NATO sa “zbavilo tuku a posilnilo svaly”

Brusel 23. septembra (TASR) – Keď sa Anders Fogh Rasmusen pred piatimi rokmi ujímal funkcie v poradí 12. generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie, NATO sa usilovalo obmedziť vzrastajúce povstanie v Afganistane a ozývali sa hlasy, že bude čoskoro nasledovať svojho nepriateľa z čias studenej vojny, Varšavskú zmluvu, do popolnice dejín. Keď teraz Rasmussen hodnotí svoje pôsobenie na čele aliancie, USA, Kanada a ich európski spojenci sa opäť stavajú proti Rusku a NATO musí čeliť rôznorodejším hrozbám pre bezpečnosť Západu ako kedykoľvek predtým, uviedla dnes agentúra Associated Press (AP). V rozlúčkovom rozhovore, ktorý na záver svojho funkčného obdobia poskytol pre AP, Rasmussen povedal: “Musíme byť pripravení zaoberať sa všetkými z nich, či ide o konvenčné ohrozenie nášho územia alebo to, čo by som nazval hybridným vedením vojny, ako sme videli na Ukrajine – prepracovaný mix konvenčných vojenských operácií a informačných a dezinformačných kampaní -, alebo terorizmus, ako ho vidíme v Iraku, alebo počítačové či raketové útoky.” “Všetko toto je dnes súčasťou bezpečnostného prostredia a NATO musí byť pripravené chrániť naše spoločnosti a naše populácie pred týmito hrozbami,” zdôraznil 61-ročný Dán. V najvyššej civilnej funkcii v NATO končí 30. septembra, jedným z jeho posledných oficiálnych aktov bude dnes jeho vystúpenie na americkej vojenskej akadémii vo West Pointe. Za Rasmussenovho pôsobenia NATO pokračovalo vo vedení najdlhšej a najrozsiahlejšej vojenskej operácie vo svojej 65-ročnej histórii – v Afganistane, kde by sa bojová misia aliancie mala skončiť v decembri tohto roka. Za jeho mandátu poskytlo tiež NATO vzdušnú ochranu povstaleckým milíciám, ktoré zvrhli líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího. Rasmussen agentúre AP povedal, že si z tohto konfliktu a následného chaosu zobral významné ponaučenie: keď je zvrhnutý represívny režim, medzinárodné spoločenstvo sa musí rýchlejšie zapojiť, aby posilnilo šance na želateľný a stabilný výsledok. Keď tento rok ruská armáda anektovala Krym a začala “utajenú inváziu” na východnú Ukrajinu, ako to nazvali západné vlády, Rasmussen nahlas a opakovane protestoval a pracoval intenzívne pred zrakmi verejnosti i za scénou, aby pomohol vytvoriť transatlantickú jednotu a účinnú a dôveryhodnú vojenskú reakciu, pokračovala AP. Najvypuklejšia geopolitická kríza v Európe od rozpadu Sovietskeho zväzu pripomenula, že pôvodná úloha NATO – chrániť členské krajiny pred ruskou agresiou – je stále veľmi relevantná a Rasmussen dokázal tejto výzve čeliť, citovala AP analytičku Margriet Drentovú z Holandského inštitútu medzinárodných vzťahov. “Až dovtedy, 25 rokov po páde Berlínskeho múru, NATO stále hľadalo svoj zmysel,” uviedla Drentová. “Zreformovali sme našu alianciu, zjednodušili jej štruktúru, takže celkovo môžeme povedať, že sme sa počas môjho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka zbavili tuku a posilnili svaly,” zhrnul pre AP Rasmussen. Vo funkcii ho 1. októbra vystrieda bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg. 2 žab gon