Charitatívny obed v núdzi ako prejav solidarity voči 229 rukojemníkom v Gaze
Viac ako mesiac uplynul od teroristického činu. Ozbrojení militanti vtrhli na územie Izraela. Za jeden deň pri ňom zomrelo násilnou smrťou viac ako 1400 civilistov. Teroristický čin tohto rozsahu sa blíži k 11. septembru 2001. Okrem zastrelených, podrezaných či podpálených civilných obetí sa v zajatí ocitlo viac ako 200 rukojemníkov. Medzi nimi sú mladí ľudia i seniori, ktorí prežili koncentračné tábory. Sú zadržiavaní na neznámom mieste v Gaze.
Izrael si po tomto teroristickom čine uvedomil, že existencia ozbrojenej zložky hnutia Hamas predstavuje priame ohrozenie existencie jedinej demokracie na Blízkom východe. Hnutie Hamas totiž neskrývane deklaruje cieľ vymazať z mapy sveta fungujúci štát, kde majú kolísku dve monoteistické náboženstvá.
Zneškodnenie ozbrojených militantov je v záujme izraelského a palestínskeho ľudu, ktorí túžia po mieri a pokojnom spolužití. Práve to je zámer izraelskej armády, ktorá však naráža na živý obranný štít tvorený nevinnými palestínskymi civilistami. Odpaľovacie rampy na nemocniciach a školách či muničné sklad v ich podzemí sú dôkazom vnímania hodnoty ľudského života palestínskymi vodcami.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: TRAGÉDIA na železničnom priecestí. Vodič zrážku s vlakom neprežil
Hodnota ľudského života
Práve hodnota ľudského života bola leitmotívom spoločného podujatia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a zariadenia Oáza – nádej pre nový život, ktoré už roky veľmi úspešne vedie otec Peter Gombita. Po celom svete sa organizujú podujatia žiadajúce návrat zadržiavaných rukojemníkov. Aj podujatie v Bernátovciach malo za cieľ vyslať signál podpory úsiliu o ich záchranu, avšak je aj prejavom spolupatričnosti s našimi blížnymi, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Košičanov roky trápi HLUK v nočných hodinách. Ani po deviatich rokoch nenastala zmena
Kde sú naši blízki?
Práve túto otázku si kladú mnohí klienti zariadenia Oáza – nádej pre nový život. Vďaka vnútornej sile a pomoci otca Petra Gombitu sa snažia opäť dostať svoj život do vlastných rúk. Rovnakú otázku si kladú rodinní príslušníci 229 rukojemníkov násilne odvlečených do pásma Gazy.
„Boh nám dal dar – túto planétu, aby sme na nej mohli prežiť úžasný, radostný život. Každý jeden ľudský tvor na Zemi má na pokojný a dôstojný život rovnaké právo. Ak vidíme, že sa niekto ocitne v tragickej situácii, bez prístrešia, ak je chorý, hladný či násilím oddelený od svojich blízkych, musíme mu pomôcť. Moje či tvoje šťastie totiž závisí od šťastia iného,“ zdôraznil Otec Peter Gombita, rímskokatolícky kňaz a riaditeľ organizácie Oáza – nádej pre nový život.
„Pomoc núdznym a odkázaným je v judaizme jednou z takzvaných miciev, teda dobrých skutkov, ktoré po celý život konáme. Sme neochvejne presvedčení, že žiaden dobrý človek si nezaslúži byť opustený či strádajúci. Preto práve týmto obedom vysielame posolstvo spolupatričnosti, vzájomnosti a ochoty pomôcť. Zároveň sme nesmierne vďační za všetky prejavy solidarity s rukojemníkmi. Veríme, že sa čoskoro budú môcť opäť objať so svojimi najbližšími,” vyjadril Richard Duda, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.
Zdroj: Ústredný zväz židovských náboženských obcí
Odporúčané články
Po zimnej prestávke sa v „esíčku“ na Kavečianskej ceste opätovne začínajú stavebné práce v rámci modernizácie a rozšírenia 400-metrového úseku medzi strelnicou na Podhradovej a Vyhliadkovou vežou, ktorý je v havarijnom stave. V utorok dôjde na tomto úseku k zmene organizácie dopravy.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 18. februára.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
