HISTÓRIA: Pred 65 rokmi Mao Ce-tung vyhlásil Čínsku ľudovú republiku (ČĽR)

Peking/Bratislava 30. septembra (TASR) – Prvý októbrový deň je jedným z najvýznamnejších sviatkov v čínskom kalendári. Čínska ľudová republika (ČĽR) slávi tento deň ako štátny sviatok od roku 1949. Na manifestácii 300.000 ľudí na pekinskom námestí Nebeského pokoja (Tchien-an-men) pred 65 rokmi 1. októbra 1949 oficiálne vyhlásil predseda Ústrednej ľudovej vlády Mao Ce-tung vytvorenie Čínskej ľudovej republiky. Mao Ce-tungovi sa po občianskej vojne podarilo získať nadvládu na celom území Číny pomocou novovytvorenej Ľudovej oslobodeneckej armády, ktorá zlikvidovala zvyšky kuomintanských vojsk generála Čankajška. Čína vykročila pod vedením komunistickej strany na cestu k socializmu. Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) uznal ČĽR už nasledujúci deň po jej vyhlásení a podpísal s ňou aj dohodu o spolupráci a vzájomnej pomoci. V prvom období po oslobodení krajiny vláda úspešne realizovala agrárnu reformu, v ktorej 300 miliónov poľnohospodárov dostalo 47 miliónov hektárov pôdy. V roku 1950 pribudlo veľa ďalších štátov, ktoré republiku uznali, aj keď to skomplikovala účasť Číny v kórejskej vojne. V deň zjednotenia krajiny a vyhnania skorumpovanej vlády oslavovali Číňania nový začiatok a veľký prísľub. Ten sa však rozplynul krátko po revolúcii a vláda komunistickej strany sa zaradila do dlhého sledu veľkých katastrof, ktoré krajina musela vydržať. Život Maa, ktorý krajinu viedol od revolúcie v roku 1949 do svojej smrti v roku 1976, oslavovali desiatky divadelných hier, výstav a televíznych dokumentov. Krátko po Maovej smrti strana začala rušiť mnohé z jeho obmedzení uvalených na súkromné podnikanie, ako aj opatrenia prenikajúce do umenia a súkromného života obyvateľov. Na poste vystriedal Mao Ce-Tunga generálny tajomník Komunistickej strany Číny Chua Kuo-feng, ktorý prevzal moc v Číne v septembri 1976 po Maovej smrti, na svojom poste zotrval však len dva roky, keď ho vystriedal reformátor Teng Siao-pching. Chua bol v roku 1981 donútený odstúpiť z funkcie šéfa komunistickej strany, jedným z dôvodov bola jeho podpora radikálnych ideálov kultúrnej revolúcie. Pád komunizmu vo východnej Európe, rozpad ZSSR a nástup opozičných strán k moci vo vzmáhajúcich sa ázijských demokraciách prispeli k obavám Číny a jej odporu voči demokracii západného typu, vrátane slobodných volieb nad regionálnu úroveň a k slobodnej tlači. V závere roku 2002 Čína dosiahla veľké všeobecne uznávané politické a ekonomické úspechy. V tomto období (1989-2002) Čínu viedol Ťiang Ce-min. Hlavu štátu a ostatných čelných predstaviteľov vládnych orgánov volí čínsky parlament – Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov na svojom výročnom zasadnutí. Čínsky parlament má ale v podstate len symbolickú úlohu pri formálnom schvaľovaní rozhodnutí straníckeho vedenia. Čínsky parlament 14. marca 2013 oficiálne potvrdil nového šéfa komunistickej strany Si Ťin-pchinga vo funkcii prezidenta, v ktorej nahradil Chu Ťin-tchaa. Uzavrela sa tým generačná výmena politického vedenia najľudnatejšej krajiny sveta. Delegáti na výročnom zasadnutí v Pekingu schválili nového prezidenta pomerom hlasov 2952:1, traja ďalší sa zdržali hlasovania. Si Ťin-pching prevzal od svojho predchodcu funkcie, v ktorých spočíva skutočná moc, ešte v novembri 2012, keď sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny a predsedom ústredného vojenského výboru, teda najvyšším veliteľom armády. ČĽR spravuje aj nasledovné oblasti a regióny, niektoré z nich dlhodobo bojujú za nezávislosť: – Ostrov Taiwan bol v roku 1945 vrátený Číne a v roku 1949 sa stal útočiskom nacionalistickej vlády generála Čankajška. Ochranná zmluva s USA zabezpečovala ostrov pred útokom čínskych komunistov v rokoch 1954-1980. Postupne sa však podpora USA zmenšovala. V roku 1972 USA uznali Taiwan za súčasť Číny a v roku 1978 s ním prerušili aj diplomatické styky. Komunistická Čína od začiatku považuje krajinu len za svoju odštiepeneckú provinciu. – Od roku 1950 na základe tzv. mierovej zmluvy Čína pripojila a okupuje susedný Tibet, pričom duchovní vodcovia krajiny žijú v exile od roku 1959, keď z vlasti ušli. V priebehu 80. rokov 20. storočia Peking krajine poskytol väčšiu kultúrnu a náboženskú slobodu a začal rokovania o autonómii. Od roku 1989, keď Peking sprísnil svoj kurz, však došlo k stagnácii rozhovorov. – Veľkú pozornosť vzbudilo vrátenie Hongkongu pod čínsku zvrchovanosť v roku 1997 a Macaa v roku 1999. Od 1. júla 1997 je Hongkong pod správou Číny, Macao od 20. decembra 1999. – Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang, ktorá zaberá šestinu územia ČĽR, obývajú prevažne moslimskí Ujgurovia, hovoriaci jazykom z altajskej jazykovej rodiny, príbuzným turečtine. Číňania (Chanovia) predstavujú asi len 40 percent z 16,6 milióna obyvateľov regiónu. Čínske úrady už dlhší čas bojujú proti separatistickým snahám v oblasti, ktoré vyústili až do teroristických útokov. Podporovaní exilovými moslimskými separatistami v susednom Kazachstane sa niektorí radikáli snažia o vzkriesenie východnej Turkestanej republiky, aká existovala v rokoch 1944-1946 pod sovietskym vplyvom takmer nezávisle. Čínski komunisti však potom ujgurských a mongolských separatistov ovládli a v roku 1955 založili autonómny región Sin-ťiang. Čína je rozlohou treťou najväčšou krajinou sveta (po Rusku a Kanade) a zároveň krajinou s najväčším počtom obyvateľov na svete. Krajina a povrch Číny sú vzhľadom na jej veľkú rozlohu veľmi rôznorodé. Vyskytujú sa tam takmer všetky klimatické pásma. Námestie Nebeského pokoja v Pekingu, symbolické srdce Číny, sa stalo nielen svedkom osláv vzniku ČĽR, ale tiež niekoľkých masových protestov, predovšetkým prodemokratickej demonštrácie na jar 1989, ktorá si vyžiadala množstvo životov. 12 20 mitt