Kosovská polícia zatkla ľudí, ktorí verbovali k islamistom v Iraku a Sýrii
Priština 17. septembra (TASR) – Polícia v Kosove zatkla dnes 15 ľudí – vrátane niekoľkých imámov, proti ktorým bolo vznesené obvinenie z terorizmu, ohrozovania ústavného poriadku a podnecovania k náboženskej nenávisti. Ako spresnila agentúra Reuters, policajná akcia sa uskutočnila na území celej krajiny a za posledné týždne bola už druhou podobnou operáciou s cieľom odradiť mladých Albáncov od ich záujmu o pripojenie sa k islamistickým ozbrojencov v Iraku a Sýrii. Miestne médiá informovali, že medzi zadržanými je aj imám Veľkej mešity v Prištine, ktorý je súčasne vodcom politickej strany islamistickej orientácie. Najnovší policajný záťah nasledoval po tom, ako polícia 11. augusta zatkla 40 ľudí pre podozrenie z náboru do oddielov islamistov bojujúcich v Sýrii a Iraku alebo z priamej účasti na bojoch v týchto krajinách. Balkánske štáty, ako Srbsko či Bosna, kde žijú početné moslimské komunity, majú obavy z rastúcej radikálizácie miestnych moslimov, ktorých desiatky sa pridali k islamistom na Blízkom východe. Kosovská tajná služba odhaduje, že v Iraku a Sýrii bojuje od 100 do 200 kosovských moslimov. Vlani prišlo o život najmenej 20 naverbovaných Kosovčanov. Kosovoskoalbánska vláda v Prištine vyhlásila nezávislosť od Srbska 17. februára 2008. Medzinárodný súdny dvor v Haagu 22. júla 2010 vyhlásil, že jednostrannou deklaráciou nezávislosti Kosova nebolo porušené medzinárodné právo, rezolúcia OSN o Kosove číslo 1244 ani medzinárodný právny poriadok v Kosove. Rozhodnutie MSD nebolo právne záväzné. 1 20 pel dem
Odporúčané články
Takmer päťhodinové rokovania medzi USA a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine nepriniesli v utorok žiadny prelom, keďže Kremeľ uviedol, že v kľúčovej otázke územia sa zatiaľ „nedosiahol žiadny kompromis“.
Rusko je pripravené stretnúť sa s predstaviteľmi Spojených štátov toľkokrát, koľkokrát bude potrebné na dosiahnutie riešenia vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, čo rokovania medzi prezidentom Vladimírom Putinom a americkými predstaviteľmi nepriniesli prielom.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.


