NATO: Kybernetický útok na členský štát aliancie môže vyvolať vojenský zásah
Newport 5. septembra (TASR) – Predstavitelia Severoatlantickej aliancie sa dnes dohodli, že rozsiahly kybernetický útok na ktorýkoľvek z členských štátov NATO by mohol byť pokladaný za útok na celú alianciu, čo by zo strany NATO mohlo byť dôvodom na vojenský zásah. Informovala o tom agentúra Reuters.
Takéto rozhodnutie predstavuje rozšírenie kolektívnej bezpečnosti v reakcii na nové hrozby, ktoré môžu bez jediného výstrelu vyradiť z činnosti kritickú infraštruktúru, finančné systémy alebo štátnu správu.
“Vyhlasujeme, že kybernetická obrana je súčasťou hlavnej úlohy zaisťovania kolektívnej bezpečnosti,” povedal na tlačovej konferencii po skončení summitu NATO vo waleskom Newporte generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Bude však závisieť od konkrétneho prípadu, či sa v prípade závažného kybernetického útoku uplatní piaty článok Severoatlantickej zmluvy. “Neexistuje žiadny automatizmus,” povedal agentúre APA nemenovaný predstaviteľ NATO na summite vo Walese s tým, že ani spôsob reakcie aliancie nebude automaticky daný.
V roku 2007 ochromila séria kybernetických útokov členský štát aliancie Estónsko. Išlo pravdepodobne o reakciu na spory okolo presunu vojnového pamätníka z čias Sovietskeho zväzu. Väčšina západných expertov sa zhodla v názore, že za útokom stál Kremeľ, čo však Moskva rozhodne poprela.
1 5 luk/hy
Odporúčané články
Krajiny Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v stredu prisľúbili nákup amerických zbraní pre Ukrajinu v hodnote stoviek miliónov dolárov. Ruského prezidenta Vladimíra Putina zároveň vyzvali, aby prestal so „siláckymi rečami“ a začal vážne mierové rokovania.
Ruský vodca Vladimir Putin tvrdí, že Moskva je údajne pripravená uzavrieť mierovú dohodu, ale je to „právne nemožné“. Referuje o tom web glavcom.ua s odvolaním sa tlačovú konferenciu šéfa Kremľa.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
