Peskov: Putin a Porošenko sa ohľadom Ukrajiny “v značnej miere” zhodli
Moskva 3. septembra (TASR) – Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom diskutoval o krokoch vedúcich k zastaveniu krviprelievania na Ukrajine. Informoval o tom dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov s tým, že názory prezidentov na viaceré možnosti riešenia konfliktu sa v “značnej miere” zhodujú.
Peskov podľa ruských agentúr RIA Novosti a Interfax spresnil, že prezidenti posúdili vojenskú a humanitárnu krízu na Ukrajine a vymenili si názory na kroky, ktoré treba spraviť v prvom rade, aby sa krviprelievanie na juhovýchode Ukrajiny skončilo čo najrýchlejšie.
Prezidenti Ukrajiny a Ruska sa osobne stretli naposledy v noci na 27. augusta po rokovaniach vo formáte Colná únia-Ukrajina-EÚ v Minsku. Ich rozhovor sa uskutočnil sa zavretými dverami a bol ich prvým spoločným rokovaním.
Agentúra ITRA-TASS pripomenula, že Porošenko a Putin sa krátko stretli aj začiatkom júna v Normandii, počas osláv výročia vylodenia spojencov, ale ich kontakt – v prítomnosti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda – bol veľmi krátky a skôr spoločenského charakteru.
Po rokovaniach v Minsku Putin novinárom povedal, že s Porošenkom rokovali o všetkých aspektoch rusko-ukrajinských vzťahov, vrátane ekonomických. Podľa jeho slov analyzovali aj situáciu na juhovýchode Ukrajiny a zhodli sa na nevyhnutnosti čo najrýchlejšieho vyhlásenia prímeria, ako aj na politickom riešení celého komplexu problémov súvisiacich s konfliktom.
Po osobnom stretnutí však nasledovalo z úst oboch politikov viacero vyhlásení, ktoré vyvolali pochybnosti o možnosti skorého vyriešenia krízy na Ukrajine.
Porošenko tak začiatkom týždňa obvinil Rusko z “priamej a otvorenej agresie” v mestách Luhansk a Doneck, ktoré sú v rukách povstalcov. Putin zasa 31. augusta v televíznom interview vyzval na inkluzívne rokovania v rámci Ukrajiny, ktoré by mali definovať vzájomné vzťahy Kyjeva s východoukrajinskými regiónmi, a nevyslovil sa za štátnosť tzv. Novoruska.
Jeho výrok časť novinárov a analytikov interpretovala ako vyslovenie sa za štátnosť Novoruska, ako Moskva označuje východnú časť Ukrajiny. Putinov výrok neskôr pre médiá korigoval hovorca Peskov, keď vyhlásil, že Putin sa nevyslovil za vytvorenie nového štátu. Hovorca tlmočil stanovisko Kremľa, že oblasti na východe Ukrajiny majú zostať súčasťou tohto štátu.
Prebiehajúci konflikt na východe označil Peskov za vnútornú záležitosť Ukrajiny. “Toto nie je konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou,” vyhlásil Peskov a na otázku, či Novorusko má zostať súčasťou Ukrajiny, odpovedal: “Samozrejme.”
Niekoľko európskych médií tento týždeň citovalo slová šéfa Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, podľa ktorých Putin v súkromnom rozhovore povedal, že ak budú ruské sily chcieť, môžu do dvoch týždňov zabrať ukrajinské hlavné mesto Kyjev.
1 12 20 pel gon
Odporúčané články
Ukrajina očakáva, že v roku 2026 dostane 40 až 45 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v celkovej sume 210 miliárd eur. Ako referuje web Espreso TV, na utorňajšej tlačovej konferencii to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Vo Washingtone sa údajne objavuje myšlienka založenia novej skupiny „Core 5“, ktorá by zahŕňala USA, Čínu, Rusko, Indiu a Japonsko. Ako referuje web Politico, takýto koncept by priniesol výrazný kontrast k existujúcej skupine G7 a zároveň by zblížil tradičných rivalov.
Český prezident Petr Pavel v utorok na Pražskom hrade vymenoval predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra. Babišovu tretiu vládu by okrem hnutia ANO mali tvoriť aj pravicové strany SPD a Motoristi. Informuje o tom web TN.cz.