Turecko: Erdogan chce požiadať USA o vydanie duchovného Gülena
Istanbul 5. septembra (TASR) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan chce dosiahnuť vydanie moslimského duchovného Fethullaha Gülena z USA, kde žije v “dobrovoľnom exile”, do Turecka. Erdogan chce túto záležitosť predložiť ako jednu z tém svojho dnešného rozhovoru s prezidentom USA Barackom Obamom, ktorý sa uskutoční v rámci vrcholného summitu NATO vo Walese. Informovali o tom dnes turecké médiá.
Erdogan podľa nich na palube lietadla počas cesty do Walesu vyhlásil, že bude žiadať, aby USA Gülena “deportovali alebo ho vydali nám”. “Nech sa vráti a žije vo vlastnej krajine, keď vraví, že zločin nespáchal,” uviedol Erdogan na Gülenovu adresu podľa viacerých provládnych novinárov.
Turecký prezident už v apríli vyhlásil, že bude USA žiadať o vydanie duchovného. Uznal však vtedy, že jeho vzťahy s Obamom sú poznamenané nepokojnosťou Turecka z nedostatočnej reakcie Spojených štátov na vývoj udalostí vo vojnou zmietanej Sýrii.
Erdogan sa s Obamom naposledy osobne stretol pred 15 mesiacmi. Americký prezident Erdoganovi nedávno telefonicky zablahoželal k zvoleniu do funkcie hlavy štátu.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Erdogan sa aj ako prezident snaží zlikvidovať zvyšky tzv. paralelných štruktúr, voči ktorým bojoval v posledný rok svojho pôsobenia vo funkcii premiéra.
Vlani v decembri sa totiž v Turecku prevalil korupčný škandál, ktorý viedol k rezignácii troch ministrov a k zadržaniu podnikateľov blízkych vláde. Erdogan, ktorý bol tým postavený pred najväčšiu výzvu počas jedenástich rokov svojho pôsobenia v úrade premiéra, reagoval rozsiahlym zatýkaním a následnými čistkami na polícii a prokuratúre.
Došlo aj k otvoreniu sporu medzi ním a jeho bývalým spojencom a podporovateľom, vodcom hnutia Hizmet, duchovným Gülenom, ktorý žije od roku 1999 v “dobrovoľnom” exile v Spojených štátoch. Gülen však jednoznačne poprel, že by dával pokyny pri vyšetrovaní rozsiahlej korupčnej aféry, z čoho ho Erdogan obvinil.
Erdogan vykreslil vyšetrovanie korupcie ako pokus o prevrat v justičnom systéme a vytvorenie štátu v štáte prostredníctvom sympatizantov hnutia Hizmet, z ktorých mnohí v Turecku pôsobia práve v polícii a súdnictve.
Gülen túto interpretáciu odmietol a uviedol, že mnohí odvolaní policajní dôstojníci a zamestnanci súdov a prokuratúry nemali s jeho hnutím nič spoločné. Tvrdenia, že všetci odvolaní štátni zamestnanci sa hlásili k rovnakým myšlienkam, označil za prehnané a účelové.
1 20 pel žab
