V Európskom parlamente sa dnes začal proces vypočúvania budúcich eurokomisárov
Brusel 29. septembra (TASR) – Špecializované výbory Európskeho parlamentu odštartovali dnes proces vypočúvania nominantov na post eurokomisárov v budúcej exekutíve EÚ. Europoslancom sa dnes predstavia prví štyria kandidáti. Podľa kuloárnych správ z Bruselu proces, ktorý sa ukončí 7. októbra, môže mať najmenej jednu “obeť” – čiže niektorý z kandidátov “híringom” nemusí prejsť. V prvý deň procesu vypočúvania sa pred príslušné výbory EP postavia štyria nominanti na eurokomisárov – Cecilia Malmströmová zo Švédska, ktorá bude zodpovedať za obchodnú politiku EÚ; Karmenu Vella z Malty, zodpovedný za životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov; Neven Mimica z Chorvátska, ktorý dostal rezort rozvoja a medzinárodnej spolupráce; a nemecký eurokomisár Günther Oettinger, zodpovedný za digitálnu agendu. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič sa podľa programu vypočúvaní dostaví pred europoslancov z výboru pre dopravu v utorok 30. septembra vo večerných hodinách. Podľa pravidiel híringu trvá každé kolo vypočúvaní tri hodiny. Všetci nominanti na post eurokomisára dostali z europarlamentu dotazník, v ktorom museli odpovedať na niekoľko základných otázok typu: čo ich kvalifikuje na zisk prideleného rezortu; aká je ich motivácia rozvíjať túto agendu; aké záruky nezávislosti vedia ponúknuť Európskemu parlamentu; či spôsob, akým budú zodpovedať za svoje aktivity na čele príslušných rezortov. Všetci komisári majú na úvod 15-minútový prejav, v rámci ktorého sa pokúsia čo najlepšie predstaviť svoju prácu a vízie o ďalšom rozvoji prideleného rezortu. Potom nasleduje rýchly sled otázok, na ktorom sa dohodli politické skupiny v EP v rámci tzv. D’Hondtovho pravidla: počet otázok a čas na otázky je priamo úmerný počtu kresiel v EP. Nové právomoci, ktoré europarlament získal vďaka Lisabonskej zmluve, umožňujú europoslancom odmietnuť jednotlivých kandidátov na eurokomisárov, ak neobstoja v náročnom procese vypočúvaní, ktorému médiá hovoria aj “grilovanie”. Umožňujú im tiež požiadať šéfa Európskej komisie o zmenu portfólia v prípade kandidátov, u ktorých majú europoslanci dojem, že dochádza ku konfliktu záujmov, alebo že nie sú dostatočne odborne spôsobilí pre pridelený rezort. Poslanci Európskeho parlamentu využili túto možnosť pri posledných dvoch híringoch – v roku 2004 aj 2009. Internetový spravodajský server EUbusiness v tejto súvislosti naznačil, že tento raz je minimálne jeden z nominantov “zrelý” na odmietnutie. O možnosti zmeny portfólia sa najviac v bruselských kuloároch hovorí o francúzskom, britskom a španielskom kandidátovi: Pierre Moscovici by sa mal venovať ekonomickým a finančným záležitostiam únie, bývalý britský lobista a euroskeptik Jonathan Hill dostal na starosť rezort finančných služieb a Miguel Caňete zo Španielska, ktorý bol aj s časťou svojej rodiny akcionárom ropných spoločností, by sa mal starať o klimatickú agendu a energetiku. “Najmožnejšou kandidátkou na neúspech” je zrejme bývalá slovinská premiérka Alenka Bratušeková, ktorá vo výkone podpredsedníčky komisie by mala mať na starosti energetickú úniu. Najväčším mínusom v jej prípade je minimálna podpora hlavných politických frakcií v EP. O konečnom schválení novej Európskej komisie, ktorú povedie Jean-Claude Juncker, rozhodne Európsky parlament hlasovaním na plenárnom zasadnutí 22. októbra. Nová exekutíva EÚ bude v období 2014-2020 dohliadať na politiku 28 členských štátov únie s počtom obyvateľstva vyše 500 miliónov. EÚ ako celok predstavuje najväčšiu ekonomiku sveta, v najbližšom období však únia stojí pred sériou náročných výziev, aby si svoje postavenie udržala. (spravodajca TASR Jaromír Novak) dem
