Sympatický východniar Jozef Lukáč prezradil svoj recept na šťastný život

Aký je Váš recept na šťastný život? Pôsobíte dojmom večného optimistu.

,,Môžem o sebe povedať, že som veľmi pozitívne ladený človek! Recept na šťastný život? Každý deň sa snažím žiť odznova s úsmevom na tvári, nesťažovať sa a keď sa pritrafí nejaký problém, tak ho bez problémov vyriešiť.”

Mnohí to o Vás možno nevedia, ale pôsobíte aj ako vysokoškolský učiteľ. Dali sa skĺbiť pracovné povinnosti s natáčaním?

,,Áno, je pravda, že v súčasnosti pôsobím ako vysokoškolský učiteľ na Ekonomickej univerzite v Bratislave, avšak Podnikovohospodárska fakulta sa nachádza v Košiciach. Ak mám byť úprimný, keď ma vybrali do TOP 12, bál som sa oznámiť môj postup nadriadeným. Bál som sa možných problémov s uvoľnením z práce, avšak dostal som plnú podporu s tým, že som si čerpal dovolenku. Najväčším problémom však boli neustále vysoké teploty! Samotné natáčanie bolo v stane v areáli Kaštieľa Bernolákovo, kde je krásne prostredie, no pri dvanástich zapnutých rúrach, pečenie nebolo až tak jednoduché.”

Zmenili ste sa po súťaži? Obsadili ste krásne 5. miesto, čo muselo posilniť Vašu sebadôveru.

,,Čo sa po súťaži zmenilo? Ľudia ma na ulici spoznávajú omnoho viac- to je všetko. Samozrejme, aj odborne som určite vyrástol. V príprave sladkých i slaných chuťoviek si verím omnoho viac! O tom, že vypadnem v deviatom kole z jedenástich sa mi ani len nesnívalo! Pre mňa bola výhrou už účasť medzi top amatérskymi cukrármi Slovenska. Moje umiestnenie prekvapilo najmä rodinu a známych, ktorí dovtedy nevedeli o mojich pekárskych zručnostiach.”

Zdravia sa Vám ľudia na ulici? Zapamätalo si Vás určite veľké množstvo dám, ktoré Vám držali palce!

,,Samozrejme, že po súťaži som na ulici stretol ľudí, ktorí sa na mňa usmiali, niektorí nabrali odvahu a prihovorili sa. Tvrdím, že moja ,,cieľovka” sú ženy v strednom veku, babičky a deti. Všetky tieto skupiny ma doteraz oslovujú alebo cez sociálne siete píšu pozitívne reakcie. Bál som sa reakcie študentov. Práve s nimi som bol v kontakte najviac, ale chcem im poďakovať sa skvelú podporu. Na pondelkových seminároch nezabudli podotknúť, čo bolo a čo naopak nebolo spravodlivé.”

Aké sú Vaše plány do budúcna? Plánujete podnikať v cukrárenskom odvetí alebo ostane pečenie len Vašim hobby?

,,Na túto otázku odpovedám od začiatku relácie rovnako. Venoval som enormné množstvo času štúdiu, vzdelaniu, absolvovaniu školení a kurzov, takže na univerzite by som chcel pôsobiť aj naďalej. Pečenie vnímam ako hobby, čas pri ktorom oddychujem a relaxujem. Do ďalekej budúcnosti nevidím, ale tento rok ma čaká pár kurzov pečenia v Košiciach, ale aj rubrika v rádiu o kuchyni našich predkov. O všetkých ďalších novinkách budem samozrejme informovať cez sociálne siete.”

(NM)