Takto by mala vyzerať obrana východného krídla NATO
Po ruskej invázii na Ukrajinu NATO pristúpilo k posilneniu tzv. východného krídla. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus na svojej sociálnej sieti informoval o obrane východného krídla aliancie v číslach.
Poslať vojenské jednotky na Ukrajinu a zapojiť sa tak do vojny na Ukrajine Severoatlantická aliancia (NATO) neplánuje, ale objektívne ani nemôže. Aj napriek tomu je však jasné, že po ruskej invázii, ktorú začal Vladimír Putin 24. februára 2022, sa členovia NATO nemôžu len tak prizerať.
Podľa Martina Klusa sa musíme na obdobie dlhotrvajúceho napätia s agresívnym Ruskom pripraviť. “A keďže sme OBRANNÁ aliancia, pripravujeme sa práve systematickým fyzickým posilňovaním svojho východného krídla,” napísal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Ochrana východného krídla aliancie bude posilnená v takýchto počtoch:
- 40 000 vojakov pod priamym velením NATO,
- viac ako 200 000 vojakov pod národným velením štátov východného krídla,
- 100 000 amerických vojakov v celej Európe,
- 130 stíhacích lietadiel, ktoré budú monitorovať vzdušný priestor 24 hodín a 7 dní v týždni,
- 140 lodí,
- postupné obsadzovanie obranných bojových skupín na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku a
- nasadenie systémov protivzdušnej obrany (na Slovensku Patriot, ktorý na naše územie prichádza postupne).
Severoatlantická aliancia ochraňuje všetkých svojich členov. Žiaden zo spojencov o tomto podľa slov Martina Klusa nepochybuje: “NATO to nie sú nejakí oni, to sme MY a naši najbližší spojenci a partneri.”
Obranné posilnenie východného krídla presadzuje aj Slovensko. Vláda a parlament pôsobenie aliančných vojakov na našom území schválili. Pôjde o maximálnej 2100 vojakov, z ktorých by malo byť 600 českých.

Zdroj: (FB/Martin Klus, ZL)
Odporúčané články
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nemá žiadne zákonné ani morálne právo odstúpiť svoje územie Rusku v rámci akejkoľvek dohody zameranej na ukončenie takmer štyri roky trvajúcej vojny s Ruskom.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Premiér SR Robert Fico zverejnil verejné stanovisko, v ktorom reaguje na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň informoval o svojom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vyjadrenie zverejnil na sociálnej sieti Facebook.