TARABA neklamal (KOMENTÁR)

Čo ma prinútilo napísať tento článok? Sú to nezmyselné mýty o skrytej privatizácii vodárenskej spoločnosti, už dlhodobo šírené predsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), poplašné správy o ohrození dodávok vody a pod., na ktoré naskočili aj dvaja poslanci PS, M. Sabo a J. Hanuliaková. Títo dvaja poslanci zjavne bez preštudovania dokumentov a kritického odstupu prevzali štafetu, ďalej túto (ne)tému živia na tlačovkách a dokonca o tom aj v denníku SME zverejnili článok (22.07.2024).

Tŕňom v oku je dlhopisový program, ktorý VVS spustila pre svojich akcionárov, ktorými sú výlučne obce východného Slovenska. Prečo VVS spustila tento projekt? Paradoxne preto, aby obce zostali akcionármi VVS. Portfólio akcionárov je rozdrobené, podiely sú malé, hlasov pripadajúcich na podiel má obec logicky málo, vlastný vplyv vo VVS je malý a aj v prípade, ak sa vypláca zisk, príjem obce je nízky. Na druhej strane náklady obce spojené s vlastníctvom akcií boli donedávna značné.

To motivuje množstvo drobných akcionárov, aby sa akcií zbavovali. Dlhopisový program, ktorý má zabezpečiť pre akcionárov nejaký zmysluplný príjem, ich má popri ďalších aktivitách VVS presvedčiť, aby akcionármi zostali.

O čom je dlhopisový program? Veľmi zjednodušene, každý akcionár má právo upísať (kúpiť) dlhopisy VVS. Na ich základe získa obec právny nárok na zaplatenie úroku a vrátenie vloženej sumy od VVS. Akcionár môže získať dlhopisy dvomi spôsobmi. V prvom prípade ich jednoducho vyplatí zo svojho. V druhom prípade obec dočasne predá VVS svoje akcie, koľko uzná za vhodné; jednu akciu si ale vždy musí ponechať, aby zostala akcionárom.

Za utŕžené peniaze si kúpi (upíše) dlhopisy VVS. V tomto prípade akcie obce získa VVS, ale v zmysle Obchodného zákonníka s nimi VVS nemôže vykonávať akcionárske práva (nehlasuje na valnom zhromaždení a pod.). Obec, aj keď akcie predá VVS, má vždy právo získať akcie od VVS späť. Môžeme sa baviť o rôznych aspektoch programu, trvajme na transparentnosti celého procesu a pod., ale privatizácia to celkom iste nie je.

Privatizácia je totiž proces premeny štátneho (verejného) majetku na súkromný. To platí bez ohľadu na to, či ide o skrytú, neskrytú alebo o nejakú inú privatizáciu. Pýtam sa, ako sa v tomto celom nejaký súkromný subjekt akýmkoľvek spôsobom dostane k akciám VVS, k majetku alebo k ovládnutiu spoločnosti? Vôbec nijako. Ak aj obce „vymenia“ akcie za dlhopisy, kto zostane akcionármi VVS? Opäť iba tie isté obce. Samozrejme, dôjde k čiastočnému posilneniu váhy hlasov tých obcí, ktoré akcie nepredali, ale vidí tu niekto nejaký súkromný subjekt? Ide o rovnakú situáciu, ako keby obec predala akcie inej obci. Aj v tomto prípade bude niekto tvrdiť, že ide o privatizáciu?

Kto preboha, kto používa aspoň pol mozgu? Stratia obce, teda táto skupina verejných subjektov, vplyv na VVS, zoslabí sa? Ako? Ani postavenie orgánov VVS sa neposilňuje. Už vôbec nebudem podrobnejšie rozoberať to, že privatizáciu VVS zakazuje zákon. Minister Taraba teda v tomto neklamal.

Keď si predseda NKÚ začal budovať PR na neexistujúcom riziku skrytej privatizácie, bol slušne upozornený, že je ľudovo povedané mimo. Namiesto toho, aby svoj postoj korigoval, konflikt eskaloval a začal bezdôvodne označovať predstaviteľov VVS za klamárov, mafiu a pod. Nepripomína vám to taký nejaký u nás zažitý „nešvar“, keď sa verejný funkcionár pomýli a niekto si dovolí jeho blahorodie na to upozorniť? S funkciou automaticky nie sú spojené aj pravda, rozum a pokora.

Ale nechajme predsedu predsedom, tomu sa vlastne ani nečudujem. Čudujem sa mladým progresívcom, ktorí to chcú (alebo chceli?) robiť inak. Chápem, že ich mohli na začiatku zmiasť výroky predsedu NKÚ, hoci boli od počiatku spochybňované a mohli si preštudovať relevantné dokumenty, ktoré sú verejne prístupné. Čierne je totiž stále čierne a biele je stále biele.

Nerozumiem ale tomu, keď boli rovnako slušne upozornení na omyl, že nepreukázali žiadnu sebareflexiu, ale naďalej pokračujú v šírení bludov. Rozumiem, že asi málokto z čitateľov alebo voličov ich bude konfrontovať s faktami, ale čo je výsledkom ich snaženia?

Minister životného prostredia na neutíchajúcu kritiku reagoval nápadom, že štát vykúpi akcie obcí, ktoré sa chcú akcií vo vodárňach zbaviť. PS tomu tlieska. Geniálne riešenie problému investičného dlhu vodárenstva, ktorého problémy tkvejú úplne niekde inde, než v tom, že štát nemá vo vodárenských spoločnostiach majetkovú účasť.

Vodárenské spoločnosti (všetky) potrebujú, aby výška vodného a stočného umožňovala generovať reálne zdroje na obnovu vodárenskej infraštruktúry, aby bolo riešenie investičného dlhu zaradené do Plánu obnovy a odolnosti, a nie štát ako akcionára.

Marek BENEDIK (autor je advokát)